Na záchrannom vale v sume 750 miliárd eur sa síce má Slovensko podieľať sumou 4,4 miliardy eur, ak by však nejaká z krajín eurozóny o pomoc naozaj požiadala, Slovensko napokon nemusí ručiť za jej úvery cez ochranný val.
„Schválenie zmluvy neznamená schválenie garancií v jednotlivých prípadoch,“ upozornil vo štvrtok minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Slovensko bude môcť účasť na každej prípadnej pôžičke ešte zvážiť. „Pôjde zrejme skôr o politickú otázku, či sa Slovensko v konkrétnych prípadoch zúčastní na pomoci, alebo nie,“ dodáva bývalý štátny tajomník rezortu financií Peter Kažimír (Smer).
Slovensko by podľa rámcovej zmluvy k eurovalu mohlo pomoc odmietnuť s tým, že krajina má problémy s vlastným ozdravením a slovenský podiel na vale by sa potom prerozdelil medzi iné krajiny. „V prípade nepriaznivej finančnej situácie členského štátu eurozóny sa predpokladá možnosť vystúpenia daného štátu zo záruky, čo bude mať za následok zmenu pomerného rozdelenia záruk,“ píše sa v rámcovej zmluve o eurovale, ku ktorej sa vláda Ivety Radičovej chystá pristúpiť.
Bežní Slováci by nemuseli pocítiť ani to, ak by sa vláda v rámci eurovalu predsa rozhodla ručiť za pôžičku pre iný zadlžený štát. „Samotné ručenie by sa do deficitu Slovenska nezapočítavalo,“ upozorňuje analytik Tatra banky Juraj Valachy. Do výšky dlhu Slovenska, na splácanie ktorého sa nepriamo skladajú všetci občania krajiny, by sa ručenie premietlo až vtedy, ak by zadlžená krajina pôžičku z eurovalu nevládala splácať.
Analytici však nepredpokladajú, že by situácia došla tak ďaleko. „Euroval je skôr garanciou, ktorá vytvára čas, aby problémové krajiny ozdravili svoje hospodárenie. Skutočné peňažné plnenie sa zatiaľ neočakáva,“ dodáva Valachy. Napríklad v zadlženom Španielsku už vláda siahla po prepúšťaní či zmrazovaní platov, čo prináša prvé efekty aj pre eurozónu. Španielsko vo štvrtok podľa agentúry TASR úspešne predalo dlhopisy, ktorými financuje vlastný dlh, a na túto dobrú správu mena euro reagovala posilnením po prvý raz po dvoch mesiacoch nad 1,28 dolára za euro.
Ak by však prišla ďalšia vlna krízy, euroval by sa celý naplnil a Slovensko by muselo kryť celý svoj podiel v sume 4,4 miliardy eur, krajinu by to zaťažilo. Verejný dlh, ktorý má na konci tohto roka dosiahnuť 27,5 miliardy eur, by sa pri naplnení eurovalu mohol zvýšiť ku kritickej hodnote 50–percent výkonu ekonomiky. „Je otázne, či by to politici pripustili, ale taká situácia by zvýšila úrokové miery, za ktoré si Slovensko požičiava,“ dodáva Valachy.
Slovensko zatiaľ pri eurovale koná podobne ako pri pôžičke Grécku. Pomoc Grécku od eurozóny v sume 110 miliárd eur Slovensko podporilo, ale slovenský podiel na pôžičke v sume 816 miliónov eur kabinet vo štvrtok zamietol. Grécku sa tak skladajú zatiaľ iné krajiny. Ak by vláda úver Grécku odobrila a Gréci by ho v budúcnosti nevrátili, každý Slovák by sa im musel nepriamo skladať sumou 150 eur.