Dalo sa už pred cestou premiérky do Bruselu predpokladať, že únia nepristúpi na zmenu výšky slovenského podielu na eurovale?
V zásade áno. Ak by tento problém otvorilo Slovensko, otvoria ho všetky členské štáty. V únii pri mnohostrannom rokovaní platí princíp – pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. V prípade, že by sa to otvorilo, fungovalo by to ako Pandorina skrinka. Každý z členských štátov by v tom momente chcel vyrokovať niečo iné. Princíp výpočtu sa týka všetkých. Ak by Slovensko dostalo výnimku, celá dohoda by skolabovala. Toto očakávanie nebolo teda reálne.
Ivan Mikloš tvrdí, že suma 4,3 miliardy eur, ktorou má prispieť Slovensko, je privysoká, pretože nezodpovedá ekonomickej sile krajiny.
Viniť za niečo Brusel je zvláštne hľadanie zodpovedného, lebo zodpovednosť za prvotný rámcový súhlas bola na predchádzajúcej vláde Roberta Fica. Val je krízový ad hoc mechanizmus, Slovensko sa potrebuje sústrediť na hľadanie systémových riešení, ktoré zabezpečia, že členské krajiny nebudú obchádzať pravidlá alebo nebudú prezentovať čísla, ktoré nie sú pravdivé, čo sa udialo aj v prípade Grécka.
Bude Európska únia vnímať Slovensko ako spoľahlivého partnera po tom, čo zdržiavalo podpis na dohode o uvoľnení eurovalu?
Nepreceňoval by som to. Boli sme v špecifickej situácii, mali sme voľby. Ďalekosiahle konzekvencie to mať nebude. Zásadnejšie je poučenie smerom dovnútra štátu. Toto sú veci, ktoré si musíme vedieť vyriešiť doma. Je to vec politickej súťaže medzi koalíciou a opozíciou. Ak sa dojednávajú takéto záväzky, ideový súboj by mal byť smerovaný dovnútra a sústrediť sa na postoje politických strán a nie na prehnané očakávanie smerom k partnerom v Bruseli. V únii pokiaľ sa na niečom dohodnete a pokiaľ dáte slovo, sa každá multilaterálna dohoda následne otvára veľmi ťažko. Slovensko musí mať snahu, aby sa vnútorne doma stotožnilo a oboznámilo so všetkými súvislosťami, ktoré sú s tým spojené. Mám pocit, že v tomto boli nedostatky na strane bývalej vlády i strán súčasnej koalície.
Väčšina ľudí, najmä voličov koalície, je proti pôžičke Grécku . Myslíte si, že aj to ovplyvňuje postoj vlády?
Určite ovplyvňuje. Otázne je, čo sa s tým dá robiť. K pôžičke sa Slovensko rámcovo zaviazalo, ale v tomto prípade je to trochu iný druh dohody, pretože ide o spustenie bilaterálneho mechanizmu medzi Slovenskom a Gréckom.
Predpokladám, že tak ako Slovensko záväzok k ochrannému valu prijalo a bude ho musieť plniť, je stále otvorená aj otázka pôžičky Grécku . Predpokladám, že je priestor na diskusiu. Domnievam sa, že istú sumu by Slovensko požičať malo. Iste to bude predmetom debát vo vláde a v parlamente. Tieto dve veci spolu súvisia, ale majú trošku iný politický aj vyjednávací charakter, takže tu je manévrovací priestor Slovenska väčší.