Brusel očakáva, že Slovensko dohodu o ochrannom vale podpíše. „Solidarita v Európskej únii funguje na obe strany,“ povedal predseda Európskej komisie José Manuel Barroso po stretnutí s Radičovou. Vládnej koalícii, ak si chce zachovať pred úniou tvár, nezostáva napriek predvolebnej rétorike nič iné, ako urobiť to, k čomu sa prihlásila vláda Roberta Fica. Premiérka naznačila, že po rokovaní vlády by mohlo dôjsť k súhlasu s uvedením valu do života, keď nazvala podpis zo slovenskej strany „formálnym aktom“.
Diskutujte: Bola kritika eurovalu zo strany pravice iba predvolebné gesto?
Barroso sa postavil do radu vysokých predstaviteľov EÚ, ktorí tlačia na Slovensko, aby čo najrýchlejšie podporilo sfunkčnenie Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a tiež zaplatilo svoj podiel na balíku pôžičiek Grécku, ktorú majú poskytnúť štáty eurozóny počas nasledujúcich troch rokov.
„Predchádzajúca slovenská vláda sa zaviazala k určitému plneniu a očakávame, že tento záväzok bude dodržaný. Vzťahuje sa to aj na Grécko, Európska únia je postavená na princípoch solidarity a tá je obojsmernou cestou. Dnes môžete potrebovať solidaritu od iných, zajtra ju môžete poskytovať iným,“ povedal Barroso na margo dvoch rozhodnutí, ktoré čakajú na slovenskú vládu i parlament v nasledujúcom období.
Rozhodnutie o pôžičke Grécku Radičová vzápätí prehodila na parlament. Na Barrosove slová reagovala výčitkou Ficovej vláde, prečo pod dohodou podpis ešte nie je, keď generálny záväzok sformulovala. Líder Smeru Robert Fico vyhlásil, že cieľom „pseudorokovaní“ v Bruseli nebolo nič iné, len vyčistenie si cesty pred vydaním súhlasného stanoviska.
O nemennosti slovenského príspevku v eurovale hovorila Radičová po stretnutí so šéfom eurozóny Jeanom–Claudom Junckerom.
Minister Mikloš kritizoval Ficov kabinet, že pre Slovensko nevyrokoval lepšie podmienky. „Ak sa máme podieľať 2,3–krát vyšším podielom voči HDP ako najbohatšia krajina EÚ Luxembursko, tak je evidentné, že podmienky sú vyrokované zle,“ povedal.
Fico na to zareagoval tým, že Radičová a Mikloš sa výhovorkami a zahmlievaním snažia zakryť podvod, ktorý na voličoch spáchali v rámci predvolebnej kampane. Alibizmus predstaviteľov súčasnej vlády je pritom podľa Fica hazardom s dobrým menom a postavením Slovenska v EÚ. Ak si predstavitelia novej vlády myslia, že euroval nie je dobrý, nemajú ho podľa expremiéra ani podpisovať. Smer však teraz aj pred voľbami tvrdí, že ochranný val je pre občanov Slovenska životne dôležitý, dodal Fico.
Pripojenie Slovenska k ochrannému valu musí odobriť aj parlament a podpísať prezident, na podpísanie rámcovej zmluvy však nie je potrebné čakať na ich rozhodnutie. Už dnes po vláde by teda malo byť jasné, či minister podpis pod dohodu pridá. „Nebudeme blokovať celý mechanizmus, na vláde rozhodneme v tom zmysle, že nebudeme naťahovať čas a vyjadríme sa,“ povedal Mikloš, ale odmietol prezradiť, aké stanovisko navrhne.
Na vytvorení zvláštnej finančnej pomoci vo výške 750 miliárd eur pre štáty, ktoré sa dostanú do podobných problémov ako zadlžené Grécko, sa pred časom dohodli štáty EÚ s Medzinárodným menovým fondom.
Radičová v Bruseli odmietla pomoc pre zadlžené Grécko. Slováci sú pritom v názore na pomoc Grécku rozpoltení; hoci veľká skupina pôžičku odmieta, značná časť je, naopak, za jej poskytnutie.
Prieskum spoločnosti Dicio na prelome júna a júla ukázal, že negatívne sa k pôžičke stavajú najmä voliči súčasnej štvorkoalície. Proti pôžičke sa vyslovilo takmer 59 percent voličov SDKÚ, SaS, KDH, Mostu – Híd, pôžičku Grécku by dalo necelých 36 percent. Voliči strany Smer sa skôr prikláňajú k tomu, aby sme Grékom požičali. Za pôžičku sa vyjadrilo 55,1 percenta, proti je 43 percent.
Slovensko by malo uvoľniť na účty Grécka pôžičku do konca roka. Šéf euroskupiny Juncker chápe, že nie je jednoduché presadiť také európske rozhodnutie v národnom meradle.
„Je zložité presvedčiť ľudí doma, že za chyby, ktoré sa stali niekde inde, mimo Slovenska, a zapríčinili veľké problémy, musí niesť zodpovednosť Slovensko a preukázať solidaritu,“ povedal Juncker.
Obranný val
- vznikol primárne na upokojenie finančných trhov, ktoré znervóznila kríza v Grécku
- súhrnne má predstavovať oporu v hodnote 750 miliárd eur v podobe garancií, nie hotovosti
- 12 krajín eurozóny poskytne 440 miliárd eur, Európska únia 60 miliárd eur, MMF 250 miliárd eur
- peniaze budú poskytnuté, až keď niektorý štát požiada o pomoc
- medzi najrizikovejšie krajiny, ktoré by pomoc valu potrebovali, patria Grécko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Írsko
- obranný val začne platiť, ak bude so spustením súhlasiť minimálne 5 členských štátov reprezentujúcich minimálne dve tretiny pomoci, spoločnú dohodu musia podpísať všetky štáty eurozóny vrátane Slovenska