Nová vláda sa bude v stredu 14. júla na druhom rokovaní po svojom vymenovaní zaoberať aj otázkou nového európskeho stabilizačného mechanizmu a pôžičkou Grécku. Akýkoľvek prípadný vstup do tzv. obranného valu EÚ pritom nový kabinet podmieňuje záväznou dohodou eurozóny, že uskutoční potrebné reformy v bankovom sektore, na úrovni Európskej komisie, Eurostatu a ratingových agentúr, informoval hovorca predsedníčky vlády SR Rado Baťo.
Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) podľa neho víta medializovanú snahu nemeckej vlády o hľadanie mechanizmu, ktorý by umožnil riadený bankrot neúmerne zadlžených krajín. „Presne o tom istom sme hovorili už pred dvoma mesiacmi,“ povedala počas rokovaní v Bruseli, kde je na svojej prvej zahraničnej pracovnej ceste.
Nová slovenská vláda podľa nej nemieni blokovať politickú dohodu o vytvorení obranného valu eurozóny, na ktorého vznik dal jednoznačný generálny súhlas už v máji tohto roka predchádzajúci kabinet pod vedením Roberta Fica (Smer-SD). Radičová však podľa jej hovorcu odmieta zužovať tento dôležitý problém s potenciálne vážnymi dôsledkami pre slovenský rozpočet len na termín podpisu zmluvy. „Vláda má zásadné výhrady k spôsobu, akým sa Európska menová únia rozhodla čeliť dlhovej kríze niektorých jej členských krajín. Preto bude trvať na dohode, ktorá by zaručila, aby sa minimalizovali riziká opakovania podobnej situácie,“ zdôraznila Radičová.
K zodpovednému hospodáreniu a posilneniu eurozóny ako menovej únie, ktorá si ctí vlastné pravidlá, chce slovenská vláda podľa nej prispieť dôveryhodným plánom konsolidácie verejných financií a prísnymi rozpočtovými brzdami. Ich základ bude obsahovať aj pripravované programové vyhlásenia vlády. „Bez takýchto hlbokých zmien žiaden obranný val eurozóny fungovať nebude,“ zdôraznila premiérka.
Radičová v pondelok na tému obranného valu diskutovala s prezidentom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom. V utorok ju ešte čakajú rokovania s predsedom EK José Manuelom Barrosom, predsedom euroskupiny Jeanom-Claudom Junckerom, ako aj generálnym tajomníkom NATO Andersom Foghom Rasmussenom. V rovnakom čase sa na dvojdňovom rokovaní ministrov financií EÚ zúčastňuje nový šéf rezortu Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).
Slovensko sa ešte počas vlády Roberta Fica zaviazalo, že podpíše rámcovú dohodu o EFSF do 1. júla, avšak tvoriaca sa nová vláda premiérky Radičovej sa zdráhala pripojiť k mechanizmu a podpisom dohody odblokovať jeho funkčnosť. EÚ chce v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom (MMF) sústrediť pre štáty vo finančných ťažkostiach približne 750 miliárd eur, pre Slovensko by z toho vyplynula povinnosť poskytnúť záruky vo výške 4,37 miliardy eur.