Slovenský designovaný minister financií Ivan Mikloš je pripravený začať v pondelok rokovania so svojimi partnermi v rámci Európskej únie o ochrannom vale krajín eurozóny, voči ktorému má nastupujúca slovenská vláda výhrady. Mikloš to povedal v rozhovore pre agentúru Reuters.
Stredopravicová vláda, ktorá sa má funkcie ujať v piatok, vyjadruje nevôľu nad pripojením sa k ochrannému valu, ktoré predošlá vláda schválila. Bratislava tým sľúbila, že bude garantovať 4,5 mld. eur z úverov v celkovej sume 440 mld. eur pre krajiny, ktoré sa dostali do finančných ťažkostí.
„Všetky možnosti sú otvorené,“ povedal nominovaný minister financií v utorok večer po tom, ako sa štyri strany dohodli na vytvorení koaličnej vlády. „Ak budem v piatok vymenovaný, som ochotný v pondelok cestovať do Bruselu, aby som sa zúčastnil na stretnutí Euroskupiny a aby som vyjednával,“ povedal. Do otázky postoja vlády však Mikloš vniesol iba málo nového svetla. Ak sa garancie zo strany Slovenska zrealizujú, bude to garancia na jedného obyvateľa v sume 833 eur. Obyvatelia krajiny majú v rámci eurozóny najnižšie príjmy, pričom sú na úrovni 72 % priemeru EÚ. Očakáva sa, že Mikloš, považovaný za fiškálneho jastraba, zaujme v oblasti výdavkov tvrdý postoj po tom, ako získal povesť reformátora počas predošlého pôsobenia vo funkcii ministra financií, keďže čelí rozpočtovému schodku, ktorý sa za tento rok prognózuje na úrovni 7 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Designovaná premiérka Iveta Radičová opakovane povedala, že jej strana nebude blokovať dohodu krajín eurozóny a uviedla, že situácia pokročila príliš ďaleko na to, aby sa dala zvrátiť. Nepovedala však, že jej vláda dohodu o Európskom fonde finančnej stability podpíše. Tento fond, ktorý má byť poslednou možnosťou na získanie úverov pre krajiny eurozóny odrezané od financovania na trhu, mal začať fungovať od 1. júla, ale oneskorenie procedúry, osobitne zo strany Slovenska, proces naťahujú.
Mikloš, ktorý sa vracia na post ministra financií, na ktorom pôsobil v rokoch 2002 až 2006, kedy presadil reformy, ktoré Slovensko priviedli do eurozóny, povedal, že nová slovenská vláda vidí málo priestoru pre fiškálne sprísňovanie v tomto roku, ale začne rozhodné škrty v roku 2011 a presadí široké reformy. „Fiškálna situácia je zlá a komplikovaná,“ povedal Mikloš. Doterajšia stredoľavicová vláda Roberta Fica bola všeobecne kritizovaná pre nedostatok rozpočtovej disciplíny. Celkový fiškálny deficit vzrástol vlani na 6,8 % HDP, keďže pokles ekonomiky o 4,7 % poškodil rozpočtové príjmy a spôsobil, že deficit rozpočtu sa oproti plánovanej úrovni 2,1 % viac ako strojnásobil. Mikloš nevidí rýchle riešenie. „Priestor na sprísňovanie je v tomto roku obmedzený,“ povedal. „Výrazné zníženie deficitu by malo nastať na budúci rok,“ dodal, ale neposkytol podrobnosti.
Uviedol však, že nevyhnutné budú reformy vrátane prijatia ústavného zákona o vyrovnanom rozpočte zo strednodobého hľadiska, prísnych pravidiel pre verejný dlh a opatrení na posilnenie efektívneho využívania verejných fondov a zjednodušenia výberu daní. „Z krátkodobého hľadiska sa chceme sústrediť na úspory na strane výdavkov a zo strednodobého hľadiska počas štyroch nadchádzajúcich rokov na opätovné naštartovanie rastu,“ uviedol. „Bude potrebná rýchlejšia konsolidácia ako na úrovni 0,5 percentuálneho bodu ročne.“ Európska komisia od SR žiada zníženie deficitu rozpočtu pod hranicu 3 % HDP do roku 2013. Slovensko najprv sľúbilo, že to dosiahne rýchlejšie, a to do roku 2012, ale v dôsledku krízy sa to oddialilo.
Počiatek: Pozbierali sme všetky rezervy
Ministerstvo financií necháva novej vláde k dispozícii 300-miliónovú rezervu, ktorú môže využiť aj na finančnú injekciu pre samosprávy. Povedal to po stredajšom poslednom rokovaní dosluhujúcej Ficovej vlády odchádzajúci minister financií Ján Počiatek. „Vôbec nenechávame budúcej vláde prázdnu kasu. Na jeden konkrétny účet kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktorý presne pomenujem, som zhromaždil 300 mil. eur. Pozbieral som všetky rezervy, ktoré sme mali,“ konštatoval Počiatek Minister pripustil, že obciam štát v súčasnej situácii musí pomáhať, neobišiel však kritiku samotného hospodárenia samospráv.
Tvrdí, že samosprávy daňové prognózy ministerstva nikdy nejako detailne nerešpektovali a nižším príjmom sa prispôsobujú len ťažko. „Na báze mesačných výkazov vedeli, aké sú ich príjmy, čiže prispôsobiť sa mohli. My sme avizovali, že treba byť v rozpočtovej taktike striedmejší, ale ťažko niečo hovoriť subjektu, ktorý je veľmi decentralizovaný a neexistuje jedno miesto, kde to poviete a sa to aj stane,“ konštatoval Počiatek. Situácia ohľadom financovania obcí je preto podľa neho veľmi komplikovaná a možno preto bude treba v budúcnosti pravidlá prerozdeľovania príjmov samosprávam „nejakým spôsobom upraviť“.
Dosluhujúci minister však zopakoval, že výrazný pokles príjmov samospráv z predchádzajúceho mesiaca by sa už v ďalších mesiacoch nemal opakovať. Už v júli by pritom mali dostať zhruba šesťnásobne viac a ministerstvo im podiely z dane z príjmov fyzických osôb vyplatí skôr ako zvyčajne. „Na celoročnej báze je to aj v rukách obcí, aby sa prispôsobili týmto tendenciám, ale to ja už za budúcu vládu neviem povedať, ako budú pokračovať v tejto oblasti,“ dodal Počiatek.
Aj napriek finančným problémom obcí však minister stále tvrdí, že dosiahnutie rozpočtovaného deficitu verejnej správy v tomto roku na úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu, je reálne. Nová vláda by však skutočne musela naplniť svoje predvolebné sľuby o radikálnom šetrení, o čom Počiatek pochybuje. „Pretože ako zachytávam tie informácie z médií, tak už sa tá situácia otáča do roviny výhovoriek. Že situácia je taká, ako neočakávali a podobne,“ povedal v stredu po rokovaní kabinetu.
Samotný minister pritom po nedávnom zverejnení aktuálnych daňových prognóz, podľa ktorých by mali byť príjmy verejnej správy z daní a odvodov len v tomto roku oproti rozpočtu nižšie až o miliardu eur skonštatoval, že podľa týchto údajov deficit zrejme rozpočtovanú úroveň výrazne prekročí. Dosiahnuť by mal až takmer 7 % hrubého domáceho produktu, čo by bolo ešte o 0,2 percentuálneho bodu viac oproti deficitu, ktorý verejná správy vyprodukovala v krízovom roku 2009.