Odchádzajúca vláda sa na súhlas s valom, ktorý má ochrániť euro pred problémami, už necíti byť kompetentná a nová ho zatiaľ podpísať nechce.
Radičová tvrdí, že odklad z jej strany je v poriadku. Pred niekoľkými dňami sa na tom dohodla s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom. O ich rozhovore však informovala až po tom, čo televízia Markíza priniesla správu, že únia už na slovenský podpis čakať nemieni.
Diplomatické zdroje z Bruselu pre Markízu povedali, že ak ho Slovensko do 1. júla nedá, stratí nárok na pomoc, ak by jeho hospodárstvo začalo padať. Radičová existenciu ultimáta zo strany Bruselu odmietla. „Ten tlak takto formulovaný vôbec nebol,“ povedala v relácii Na telo.
Barroso podľa nej postoj budúcej koalície pochopil. „Štandardné je prediskutovať takúto vážnu tému a národnoštátny záujem na pôde parlamentu a toto pán Barroso akceptoval.“ Aby bola informovaná o podmienkach dohody, pošle jej všetky dokumenty.
Smer potvrdil, že jeho vláda už dohodu o záchrannom balíčku nepodpíše. Robert Fico v nedeľu tvrdil, že by na to potreboval mandát, ale pravicové strany sa odmietli stretnúť. Brusel teda bude musieť na slovenskú odpoveď počkať aspoň dva týždne. Ustanovujúca schôdza parlamentu, po ktorej doterajšia vláda podá demisiu, sa zíde 8. júla. Prezident potom môže vymenovať novú, ktorá predloží parlamentu na prerokovanie podmienky záchranného balíčka.
Podľa politológa Michala Horského obe strany, teda Smer i budúca vládna koalícia, katastrofálnym spôsobom nedoceňujú vážnosť situácie. „Otázku obranného valu si prehadzujú ako horúci zemiak.“ Varuje, že Slovensko na to môže veľmi doplatiť. „Hrozí nám úplná marginalizácia v európskych štruktúrach a potenciálne aj strata minimálne desiatok miliárd eur.“
Podobný názor má aj šéf portálu euractiv Radovan Geist, ktorý sa Európskej únii podrobne venuje. Rozumie síce tomu, keď Radičová povie, že Barroso to chápe, „ale myslím si, že to nie je niečo, čo by ostatní európski lídri privítali“. Zdržiavanie totiž môže celý záchranný mechanizmus predražiť. „Čím neskôr sa prijme, tým väčšie je riziko, že v momente, keď by ho bolo treba použiť, buď ešte nebude existovať, alebo ešte nebude dostatočne pripravený. Druhá vec je, že čím dlhšie to trvá, tým viac sa znižuje dôveryhodnosť štátov eurozóny voči investorom, čo môže spôsobiť, že sa vládam budú zdražovať pôžičky.“
Budúci minister financií Ivan Mikloš, ktorý by mal v mene novej vlády dohodu podpísať, v sobotu povedal, že nová vláda je o balíčku ochotná rokovať: Aj napriek tomu, že SDKÚ aj SaS ho pred voľbami dôrazne odmietali. „Budeme o tom rokovať, čo neznamená, že mením názor.“ Stále si myslí, že to nie je dobré riešenie.
Brusel má zatiaľ od budúcej slovenskej vlády jednu jasnú odpoveď. Grécku, ktoré sa prvé v eurozóne dostalo do vážnych problémov, nepožičia. „Pôžičku Grécku nepodporíme. Nemáme na to momentálne zdroje,“ vyhlásila Radičová. Toto rozhodnutie na rozdiel od balíčka nezasahuje do dohôd eurozóny. Pôžičku by garantovala dvojstranná zmluva medzi Bratislavou a Aténami.
Budúca vláda v programových tézach dala Bruselu najavo, že odmietne snahy presúvať ďalšie kompetencie do väčšinového rozhodovania. Budúci minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, ktorý bol na čele vlády, ktorá doviedla Slovensko do Európskej únie, sa k týmto otázkam zatiaľ nevyjadruje.