Uvádza sa to v článku agentúry Reuters, podľa ktorej mnohí predstavitelia Európskej únie očakávajú, že na Slovensko bude vyvíjaný tlak či už verejne alebo interne.
Tento tlak bude ešte znásobený závislosťou Slovenska na veľkých krajinách eurozóny ako Nemecko či Francúzsko kvôli obchodu a investíciám.
Európski úradníci pritom podľa Reuters tvrdia, že záväzok slovenskej vlády k podpore mechanizmu bol jednoznačný, a aj keď ho dal odchádzajúci kabinet, nová slovenská vláda by ho mala rešpektovať. Podľa hovorcu luxemburského premiéra, kde je špeciálny nástroj stabilizačného mechanizmu registrovaný, Guya Schullera, možno stupňovanie tlaku na slovenskú vládu očakávať už čoskoro. „Zaviazali sa, slovenská vláda bola na všetkých rokovaniach a urobila záväzok,“ cituje Schullera agentúra Reuters.
Hovorca luxemburského premiéra zároveň dodáva, že ak Slovensko rámcovú dohodu o stabilizačnom mechanizme nepodpíše, tak sa 1. júla podľa plánu neaktivuje. „Je to tak. Ale zatiaľ to nevyzerá, že by niekto išiel žiadať o peniaze v blízkej budúcnosti, čiže problém vyvstáva iba v teoretickej rovine,“ povedal s tým, že jediné, čo je v súčasnosti na boj proti dlhovej kríze k dispozícii, je 60 mld. eur, ktorými do systému prispieva Európska komisia.
Rovnako nevyhnutnosť slovenského podpisu na rámcovej zmluve vidí aj nemenovaný oficiálny zdroj z eurozóny, ktorý cituje Reuters. „Všetko je to podmienené podpisom rámcovej dohody. Kým ju všetky krajiny nepodpíšu, jednotlivé krajiny nemajú nič, čo by mohli prezentovať národným parlamentom,“ uviedol zdroj.
Predstavitelia Európskej únie však podľa Reuters stále trvajú na tom, že nájdu spôsob ako sa so „vzdorom“ Bratislavy vysporiadať a tvrdia, že tento vzdor neohrozí úsilie eurozóny ochrániť najslabších členov pred prípadnou neschopnosťou splácať dlhy. Otáľanie Slovenska však podľa Reuters podčiarkuje problémy, ktorým „nemotorná“ 16-členná eurozóna čelí pri snahe formovať jednotu v boji proti dlhovej kríze a ukazuje tiež, ako rozhodnutia nevyhnutné pre celú eurozónu môžu byť skomplikované politickými posunmi u jedného z členov.
Podľa ekonóma BNP Paribas Kena Wattreta plán na záchranný val pomohol schladiť investorov počas niekoľkých posledných týždňov a každé väčšie zdržanie v jeho implementácii môže poškodiť finančné trhy.