Počiatek konečne priznal chýbajúcu miliardu

Minister financií Ján Počiatek (Smer) po niekoľkých mesiacoch zapierania priznal, že novej vláde odovzdá štátnu kasu s väčšou dierou.

23.06.2010 00:01
Ján Počiatek Foto:
Ján Počiatek
debata (141)

Ministerstvo v utorok zvolalo nezávislých ekonómov a analytikov na daňový výbor, ktorý mal upraviť daňové prognózy už vo februári. Počiatkov rezort podľa informácií Pravdy oznámil, že tento rok štát na daniach vyberie približne o jednu miliardu eur menej, ako plánoval. Tohtoročný schodok verejných financií v takom prípade smeruje až na úroveň siedmich percent výkonu ekonomiky namiesto vládou plánovaných 5,5 percenta.

Počiatek si horšie hospodárenie pred voľbami nepripúšťal, zároveň však celé týždne odďaľoval zvolanie daňového výboru. Postup ministerstva komentoval predseda KDH Ján Figeľ pred voľbami slovami, že po hospodárení Ficovej vlády zostane len „prázdna špajza“.

Analytici upozorňujú, nová vláda bude musieť šetriť. Nájsť chýbajúcu miliardu eur na strane príjmov či výdavkov vo zvyšnom polroku zrejme nie je reálne. Pravicový kabinet však musí počítať s tým, že na budúci rok bude musieť plánované výdavky výrazne znížiť. Rokovania o budúcoročnom rozpočte sa začnú v lete.

„Pre finančné trhy bude podstatné predstavenie opatrení, ktoré znížia deficit verejných financií v strednodobom horizonte udržateľným spôsobom k trom percentám hrubého domáceho produktu,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy. Podľa neho by sa nová vláda mala pokúsiť znížiť aj tohtoročný schodok aspoň pod minuloročný na úrovni 6,8 percenta výkonu ekonomiky.

Pravica už naznačila, že chce rušiť výnimky z platenia daní z príjmov a odvodov, a tak zvýšiť príjmy, a zároveň zrejme prehodnotí niektoré naplánované výdavky. Možný je v budúcnosti aj rast spotrebných daní na tabak, alkohol či palivá. Daňové príjmy vláda tento rok pôvodne naplánovala na 10,7 miliardy eur, zaostáva najmä daň z príjmov.

Štátna kasa dopláca na krízu, firmy majú nižšie zisky a odvádzajú menej na daniach. Prepúšťanie a rast nezamestnanosti k hranici 15 percent zase spôsobil výpadky daní z príjmov fyzických osôb, na čo aktuálne doplácajú aj obce.

Ak sa vláde nepodarí tohtoročný defi cit znížiť, porastie verejný dlh. Ten by potom na konci tohto roka dosiahol ešte vyššiu sumu, ako je vládou naplánovaných 26,5 miliardy eur. Je to skoro 4 900 eur na Slováka. Pri neúmernom raste dlhu štát musí zvýšiť dane, čo sa deje napríklad v Grécku.

Ministerstvo financií pred voľbami už informovalo, že 5,5–percentný defi cit dodrží. Rezort počítal s tým, že ekonomika tento rok porastie o 3,2 percenta namiesto pôvodne plánovaných 1,9 percenta a v druhom polroku sa to prejaví aj na poklese nezamestnanosti a vyššom výbere daní.

Pri 7–percentnom schodku verejných financií by sa Slovensko dostalo hneď za desiatku najväčších hriešnikov z 27 členských krajín EÚ. Najvyšší odhadovaný schodok verejných fi nancií na tento rok mala podľa nedávnej prognózy Európskej komisie dosiahnuť Veľká Británia na úrovni 12 percent. Nasleduje Írsko s očakávaným schodkom 11,7 %, Španielsko (9,8 %), Grécko (9,3 %), Lotyšsko (8,6 %), Portugalsko (8,5 %), Litva (8,4 %), Rumunsko (8 %), Francúzsko (8 %) a Poľsko (7,3 %).

V akom stave vláda Roberta Fica odovzdáva verejné financie

  • Celoročný naplánovaný schodok v štátnom rozpočte na rok 2010 vo výške –3,7 miliardy eur by štát mal dosiahnuť už v auguste
  • V polovici roka by sa plánované výdavky mali plniť asi na 45 percent, problém však je, že príjmy sa na konci júna naplnia len na asi 35 percent
  • Koncoročný deficit môže byť o 1 miliardu eur vyšší ako plán, čo by zaplatili budúce generácie, ak nová vláda nezačne výrazne šetriť
  • Analytici očakávajú, že nová vláda s tohtoročným rozpočtom už veľa nespraví a výraznejšie úsporné opatrenia prijme až pre rok 2011
141 debata chyba