„Myslím si, že je dôležité, aby každý naplnil svoju zodpovednosť, zvlášť v eurozóne,“ poslal odkaz formujúcej sa vládnej koalícii švédsky premiér Fredrik Reinfeldt.
Ak by Slovensko balíček nepodpísalo, celá pomoc by sa zablokovala. Krajiny s vysokými dlhmi ako Taliansko či Španielsko by podľa analytikov nemali čas na ozdravenie a hrozil by im krach. Euro by sa následne výrazne oslabilo (čítajte tiež Analytik: Zastavenie balíčka by ohrozilo všetkých v únii).
Podporu balíčku sľúbil v Bruseli kabinet Roberta Fica, schvaľovať ho však bude až nová pravicová vláda. „Budeme o postupe diskutovať s partnermi,“ povedala k balíčku vo štvrtok pravdepodobná budúca nová premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). Pred voľbami však Radičová vyhlásila, že balíček je „len kamuflážou, ktorá na chvíľu upokojila trhy“ a opatrenie „signalizuje, že sa mnohé krajiny môžu správať ďalej nezodpovedne“.
Kým nad väčším balíčkom pre eurozónu pravica ešte váha, malý balíček v sume 80 miliárd eur pre Grécko odmieta. Taký postoj by však nemal byť pre Grécko problematický. Pomoc pre Grécko síce vláda Roberta Fica už podpísala, Slovensko však napokon nemusí zaplatiť.
„Pomoc Grécku môže vstúpiť do platnosti vtedy, ak bude súhlasiť minimálne päť členských štátov, ktoré reprezentujú aspoň dve tretiny z celkovej pomoci,“ povedal hovorca Európskej komisie na Slovensku Tomáš Halán. Slovensko by pritom požičalo len jedno percento z celkovej sumy.
„Svet sa nezrúti, keď sa napokon na pôžičke Grécku nezúčastníme, ale, samozrejme, že sa na nás budú nejako pozerať, keďže sme jeden zo šestnástich členov euroklubu,“ pripúšťa aj štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír (Smer).
Pravidlo o piatich členských štátoch, ktoré reprezentujú aspoň dve tretiny z celkovej pomoci, platí aj pre fungovanie 440–miliardovej pomoci pre eurozónu. Tú však Slovensko môže ešte úplne zablokovať, ak sa k nej ani neprihlási podpisom.
„Aby úverový mechanizmus fungoval, musia ho podpísať všetky krajiny, kde sa platí eurom. Pravicové strany na Slovensku to blokujú a pre eurozónu tak vzniká dramatická situácia,“ tvrdí Kažimír.
Proti veľkému balíčku, v rámci ktorého by Slovensko prispelo problémovým krajinám eurozóny prípadnou pôžičkou 4,5 miliardy eur, je zatiaľ predbežne aj strana Most – Híd. „Budeme čakať až na oficiálny postoj novej vlády,“ reagoval na tieto výroky budúcej koalície na Slovensku Halán.
Podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš k 440–miliardovému balíčku ešte v máji povedal, že lepším riešením by bolo nechať potopiť jednotnú európsku menu. „Problém to nerieši, len ho znásobuje, aj keby sa euro neudržalo, tak by sme to považovali za lepšie riešenie. Sme proti tomu, že to idú platiť daňoví poplatníci,“ citoval Mikloša server aktualne.sk.
Z budúcich vládnych strán je, naopak, KDH za pôžičku eurozóne. Strana Sloboda a Solidarita zatiaľ váha, hoci jej predseda Richard Sulík bol pred voľbami jednoznačne a veľmi ostro proti. Vo štvrtok už najvážnejší kandidát na nového ministra financií povedal: „Vyjadrím sa k tomu, keď budem mať mandát.“
Podľa Kažimíra vláda dala podpis na pôžičku Grécku, aby sa mechanizmus spustil, ale Slovensko svoj podiel 800 miliónov eur zatiaľ platiť nemusí. Smer podľa Kažimíra v parlamente zahlasuje za pôžičku Grécku, len ak krajina prijme sľúbené reformy v daniach či škrty v platoch štátnych úradníkov.
Podobne sa k pôžičke Grékom stavajú aj Most – Híd a KDH. Platí teda, že aj keď je SDKÚ a SaS zásadne proti peniazom pre Grécko, v novom parlamente môže opatrenie prejsť. Mikloš namieta, že pôžička by bola darom, keďže Gréci by ju neboli schopní platiť, a potom by zaťažila bežných Slovákov.
Najväčšiu budúcu vládnu stranu SDKÚ sa však aktuálne na podporu pôžičke Grécku už snažia presvedčiť európski lídri. „Viem, že je ťažké rozhodnúť na Slovensku o tejto záležitosti, ale ak sa rozhodneme spolu, znamená to, že sme v tejto veci jednotní. Myslím si teda, že by bolo najlepším riešením, ak by sa Slovensko pridalo k členským krajinám eurozóny,“ apeloval vo štvrtok predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek.
Balíček pre Grécko v sume 80 miliárd eur má spolu s príspevkom Medzinárodného menového fondu dosiahnuť 110 miliárd eur. A väčší balík pre eurozónu sa má spolu s peniazmi od fondu dostať až na 750 miliárd eur.