Európa chce extra daň pre banky

Európski daňoví poplatníci by nemali niesť bremeno za záchranu bánk, vyhlásili predstavitelia Európskej komisie. Navrhujú preto na banky uvaliť špeciálnu daň.

27.05.2010 16:10
Graf, ekonomika Foto:
Ilustračné foto
debata (9)

Príjmy z nej by sa odvádzali do fondu, ktorý by vlády mohli použiť v prípade, že sa banky dostanú do vážnych problémov. „Je neprijateľné, aby ľudia platili obrovské výdavky spojené so záchranou bankového sektora. Ľudia nesmú stáť vo frontovej línii,“ vyhlásil včera eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier.

Banky sa návrhu komisie bránia. Tvrdia, že odvádzaním extra poplatkov by prišli o prostriedky, ktoré by vo forme úverov mohli poskytnúť firmám a ľuďom. „Extra príspevky a vytváranie stabilizačného fondu nezabránia vzniku krízy v budúcnosti. Je potrebné mať na pamäti, že dodatočné špeciálne dane na transakcie môžu negatívne vplývať na oživenie ekonomiky,“ uviedol hovorca Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia.

Ministerstvo financií necháva prípadné vytvorenie fondu na budúcu vládu. „V súčasnosti takýto fond nepotrebujeme. Slovenské banky sú na tom našťastie dobre,“ povedal hovorca ministerstva Miroslav Šmál. Premiér Robert Fico však v minulosti takýto návrh podporil. Označil ho za „dobrý nápad, ktorý sa dúfam rýchlo zakotví vo všetkých európskych štátoch“. Špeciálne zdanenie bánk má mnoho odporcov. Argumentujú najmä tým, že vytvára morálny hazard. Banky totiž budú vedieť, že si sporia na vlastné problémy a že ich vlády nenechajú padnúť. Komisia však oponuje. „Tieto fondy by sa nepoužívali na poskytnutie finančných injekcií bankám alebo na záchranu bánk, ale len na zaistenie toho, aby bol úpadok banky riadený a nedestabilizoval finančný systém,“ uvádza sa v návrhu komisie.

Zatiaľ nie je známe, aká vysoká by bola sadzba dane na bankové transakcie. Vo Švédsku už podobná daň existuje. Banky do špeciálneho fondu odvádzajú 0,036 percenta z každej poskytnutej pôžičky, a budú tak robiť počas 15 rokov, kým sa vo fonde nenazbiera aspoň 2,5 percenta ročného výkonu švédskej ekonomiky.

K snahám Európy riešiť finančnú a teraz už aj rozpočtovú krízu sa vyjadril aj americký minister financií Timothy Geithner. Vyzval Európu, aby s Washingtonom spolupracovala na reforme finančného sektoru. Podobný názor majú aj finančníci, podľa ktorých zdanenie bánk a prísnejšia regulácia výlučne v Európe nič nevyrieši a zapojiť sa musia aj ďalšie vplyvné ekonomiky. Brusel chce preto svoj návrh predstaviť v júni v Toronte na stretnutí krajín G20. Potom by mala nasledovať diskusia a konkrétne opatrenia majú byť známe v septembri alebo októbri.

9 debata chyba