Balík je časťou celkovej 750–miliardovej pomoci, na ktorej sa európske krajiny dohodli pred niekoľkými týždňami. K sankciám pre krajiny, ktoré žijú nad pomery a nevládzu splácať dlhy, sa však ministri fi nancií štátov EÚ minulý týždeň v piatok obrátili chrbtom. Tresty navrhovalo Nemecko.
Opatrenia, ako napríklad krátenie eurofondov pre dlžníkov, sa tak nezavedú. „Štáty sa vyjadrili, že sankcie napríklad formou znižovania platieb na štrukturálnu politiku alebo znižovania platieb z Kohézneho fondu nemajú zmysel. Jednoducho sa musia nájsť iné scenáre,“ povedal po rokovaní námestník českého ministra financií Tomáš Zídek.
Na výsledok rokovaní v Bruseli čakali trhy. Euro totiž v nádeji, že únia viac pritlačí na členské krajiny, cez týždeň neklesalo tak prudko ako v predchádzajúcich dňoch. Výsledok je však sklamaním. Únia síce napríklad deklaruje, že schodok štátneho rozpočtu členskej krajiny môže byť najviac tri percentá hrubého domáceho produktu, ak však štát míňa viac, nehrozia mu väčšie sankcie. Výsledkom vlažných pravidiel sú problémy Grécka, ktorého deficit vlani dosiahol až 13,6 percenta výkonu ekonomiky. Aby Grécko nezbankrotovalo a nespôsobilo veľký pád eura, skladajú sa mu štáty EÚ na pôžičku vo výške 110 miliárd eur. Sumu 816 miliónov pritom Grécku poskytne Slovensko.
Prezident EÚ Herman Van Rompuy sa v piatok snažil výsledky rokovaní ministrov financií vysvetliť pozitívnejšie. „Jeden z našich záverov bol, že existuje široká dohoda, aby sme mali fi nančné aj nefi nančné sankcie,“ povedal. Ministri financií sa dohodli, že konkrétne návrhy na zmenu rozpočtových pravidiel vypracujú do októbra tohto roka. Deň pred každým z pravidelných zasadaní ministrov financií sa šéfovia štátnych pokladníc budú radiť práve o týchto návrhoch. Najbližšie zasadnutie bude 7. júna v Luxemburgu. Technickými detailmi sa bude zaoberať vytvorená skupina odborníkov.
Niektorí analytici sa domnievajú, že krajiny sa bez postihov budú spoliehať na záchranné balíky. Je pritom otázne, či problémové štáty budú schopné záchranné úvery splácať. Grécky premiér Jorgos Papandreu však takúto možnosť cez víkend vylúčil. „Záväzky budeme plniť,“ povedal. Podľa Papandrea sa Grécko musí postaviť na nohy. „Musíme vytvoriť podmienky na hospodársky rast. V tom by nám opäť mohla pomôcť EÚ,“ dodal.
Prísnejšie pravidlá v EÚ navrhované Nemeckom **
****
** Prevencia pred rozpočtovou krízou
- Hlbší dozor nad rozpočtovými opatreniami zo strany Európskej centrálnej banky
- Prísnejšia rozpočtová disciplína krajín eurozóny
- Pakt stability a rastu, ktorý napríklad hovorí, že verejný deficit môže byť najviac 3 % HDP, zakomponovať do národných legislatív
- Pri neúmernom zadlžovaní môže krajina prísť o možnosť čerpania eurofondov
- Krajiny s neúmerne vysokým verejným dlhom zaujmú postoj, ako verejné financie ozdravia
- Štáty, ktoré nebudú dodržiavať pravidlá únie, nebudú môcť rok hlasovať v Európskej rade
Koordinácia európskej politiky a dozor
- Označenie krajín so zlým ekonomickým kurzom, špeciálna komisia bude dávať odporúčania na nápravu
- Nezodpovedné krajiny EÚ budú musieť znášať procedúru nápravných krokov
Vyriešenie krízy v eurozóne
- Po prijatí navrhnutých opatrení by štáty EÚ mali robiť zodpovednejšiu rozpočtovú politiku