Tento rok si agentúra požičala cez vydané dlhopisy už 4,5 miliardy eur, čo predstavuje práve spomínaných 830 eur na Slováka. Ďalších vyše štyroch miliárd eur vrátane pôžičky pre Grécko si pritom agentúra ešte tento rok bude musieť požičať. Pre grécku krízu však investori aktuálne kupujú slovenské dlhopisy menej.
(kliknutím zväčšíte)
„Vplyv gréckej krízy nie je cítiť na úrokových mierach, ale skôr nepriamo v nižšom dopyte zo strany investorov,“ hovorí riaditeľ agentúry Daniel Bytčánek. „Napríklad pri tohtotýždňovom predaji šesťročného dlhopisu, ktorý je pre nás tento rok ťažiskový pri domácich aukciách, bol dopyt slabých 121,5 milióna eur. Ale napríklad pri 16–ročnom dlhopise sme paradoxne pred dvomi týždňami pocítili skoro dvojnásobný záujem zo strany investorov,“ dodáva.
Investori nakupujúci dlhopisy štátov majú zvyčajne väčší záujem o cenné papiere s kratšou návratnosťou. Situácia na trhoch sa však rýchlo mení po tom, čo investori čoraz viac prestávajú veriť, že sľúbený záchranný balík pre Grécko zo začiatku mája v sume 110 miliárd eur ochráni zadlženú krajinu a s ňou aj menu euro. Slovensko však napriek vlažnému prístupu investorov nie je na tom tak zle ako iné krajiny.
Analytici napríklad špekulujú, že najbližšia aukcia dlhopisov v Rumunsku sa skončí úplným fiaskom. Každý Rumun síce dlhuje spolu len 2 370 eur, čo je takmer najmenej z 27–člennej EÚ, vlaňajší deficit rumunského rozpočtu však patril v EÚ vo vzťahu k zaostávajúcej ekonomike k najvyšším a krajina sa tak rýchlo zadlžuje. „Slovensko ako krajinu celkom dobre drží rating, plná integrácia krajiny a všetky pozitívne reformné zmeny, ktoré sme v uplynulých rokoch v oblasti riadenia dlhu uskutočnili,“ tvrdí Bytčánek.
Slovensko si tento rok zatiaľ požičiava priemerne za 3,75 percenta ročne. To je podobne ako vlani asi percento nad nemeckými dlhopismi. Oproti tomu zadlženým Grékom ponúkali investori pred pár týždňami úrokové miery šplhajúce sa k 30 percentám. Únia preto Grékom ponúkla záchranu v podobe vlastných pôžičiek. Na pôžičku v sume 816 miliónov eur južanom pristal za Slovensko aj minister financií Ján Počiatek (Smer).
Agentúra pre riadenie dlhu s tým počíta. „O hodnotu poskytnutej pôžičky Grécku zväčšíme celkovú hodnotu emitovaných dlhopisov v tomto roku a v prípade potreby čiastočne aj v budúcom roku,“ dodáva Bytčánek. Agentúra sa pri výške pôžičiek zariadi tiež podľa vývoja tohtoročnej sekery v štátnej kase. Rezort financií zatiaľ trvá na tom, že deficit neprekročí plánovaných 3,7 miliardy eur. Analytici však upozorňujú, že ak sa vláda viac neuskromní a bude pokračovať výpadok daňových príjmov, sekera v rozpočte môže narásť o ďalšiu vyše miliardu eur.