„Od júla chcem počet úsekov zvýšiť na približne 1 650,“ potvrdil Ľubomír Vážny, minister dopravy. V súčasnosti sú cesty zaťažené mýtom delené na tisíc úsekov. SkyToll mal pôvodne dostať za tento rok 87 miliónov eur, teda 2,7 miliardy korún. To má však podmienku, počet prejazdov aut cez úseky sa musí vtesnať do 400 miliónov. Každý prejazd je tzv. mýtna transakcia. Ak počet úsekov stúpne, hranica bude určite prekročená.
Minister dopravy Ľubomír Vážny na otázky Pravdy, či pripravovaná zmena navýši sumu pre SkyToll, uviedol, že to neskúmal. Pripustil však, že prekročenie 400 miliónov transakcií znamená otvorenie zmluvy aj ceny. Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Igor Choma do uzávierky na otázku neodpovedal. V rozhovore pre Pravdu pred časom jasne uviedol, že rozširovanie počtu úsekov sa musí dobre zvážiť. Cieľom je dosiahnuť viac peňazí z mýta pre štát. V súčasnosti totiž autá neplatia za posledný úsek, ak ho neprejdú celý. Štát tak prichádza až o tisíce eur z mýta denne. Po zmene budú posledné úseky kratšie a výpadok príjmov menší. Na druhej strane však hrozí doplatok pre SkyToll. „Vyberieme si možnosť, ktorá má menší dopad na výber mýta,“ povedal vtedy Choma.
Po niekoľkých týždňoch Choma však už tvrdí, že nevie, ako sa zavedenie väčšieho počtu kratších úsekov prejaví v cene pre SkyToll. Súčasne Choma v utorok na stretnutí s novinármi uvádzal, že za rok štát zaplatí mýtnej firme až 135 miliónov eur. Po niekoľkých hodinách však diaľničná spoločnosť spresňovala, že to nie je pravda a štát zaplatí tak ako trvdí posledné mesiace len 87 miliónov eur.
Nepriame dôkazy o tom, že viac úsekov sa musí prejaviť doplatkom pre SkyToll, sú v samotnej zmluve. V nej sa uvádza, že pri pôvodnom počte úsekov, čo bolo len 850, ročne Skytoll napočíta okolo 370 miliónov transakcií. Od júla však bude úsekov takmer dvojnásobok. Hranica 400 miliónov transakcií sa tak určite výrazne prekročí.
Na priamu otázku Pravdy, či bude od štátu pýtať viac peňazí, SkyToll neodpovedal, vraj na to odpovie diaľničná spoločnosť. „Počet mýtnych transakcií závisí od dopravnej intenzity, od vývoja ekonomiky, presunu nákladnej dopravy na železnicu a podobne,“ uviedol v stanovisku SkyToll. Súčasne Lenka Lendacká za SkyToll potvrdila, že „dlhodobý vplyv zvýšenia počtu úsekov na počet transakcií vyhodnotíme asi do troch mesiacov po tom, čo začne platiť nové podrobnejšie delenie“.
Platby štátu do kasy SkyTollu sú citlivou témou. Firma totiž získala štátnu zákazku na elektronické mýto v kontroverznom tendri s najvyššou ponukou. Za trinásť rokov štát za mýto zaplatí 852 miliónov eur, čo je vyše 25,6 miliardy korún. Troch konkurentov s omnoho lacnejšími ponukami diaľničná spoločnosť vyradila zo súťaže. Za víťaznou ponukou boli dve firmy. Silný európsky hráč – francúzska spoločnosť Sanef a neznáma schránková spoločnosť Ibertax. Tá patrí dvom firmám z daňového raja na Cypre. Za firmy konali štyri mladé slečny pracujúce pre fi nančnú skupinu J&T. Potvrdil to začiatkom roka hovorca skupiny Maroš Sýkora. Podľa neho však ide o ľudí, ktorí iba spravujú firmy pre cudzích majiteľov. Súčasne potvrdil, že administratívne pracovníčky sú papierovými riaditeľkami v desiatkach iných firiem a pôsobia vo viacerých spoločnostiach s Petrom Korbačkom, jedným zo zakladajúcich členov a partnerov J&T.
Po dvoch rokoch sa tak potvrdili podozrenia, že J&T je s mýtnym tendrom spojená od začiatku. Personálne prepojenie Ibertaxu a J&T médiá prvýkrát zverejnili pred vyše rokom. Finančná skupina priznala, že Ibertax zakladala, ale vraj len na biznis a v čase mýtnej súťaže už finančníkom nepatrila. Finančníci z J&T niekoľko mesiacov tvrdili, že s mýtom nemajú mať nič spoločné. Nakoniec ofi ciálne kúpili 10 percent akcií SkyTollu, ktorý mýto prevádzkuje.
Ako a prečo štát menil počet úsekov mýta
Mýto bolo na Slovensku spustené na 2 100 kilometrov hlavných ciest a diaľnic v januári tohto roka. Platené trasy sa pôvodne delili na 850 úsekov. Po chaose spojenom s nepresnosťami pri účtovaní a ostrých protestoch nákladných dopravcov štát zaviedol tlmiaci balíček proti mýtu. Trasy podelil na 1 000 úsekov. Zároveň sa rozhodlo o tom, že vodiči nebudú platiť za úsek, ktorý neprejdú celý. Vláda tak vyšla v ústrety protestujúcim, ktorí odmietali platiť za neprejdené kilometre. Keď totiž odbočili z úseku v jeho polovici, štát si naúčtoval čiastku za celú trasu. Štát následne zistil, že na posledných úsekoch stráca až 10 percent z výberu mýta. Platené trasy sa tak mali podeliť na ešte kratšie časti, aby bolo úsekov približne 1 700. Tým by štát znížil výpadok z posledných úsekov.