„Vodiči autobusov si z platov vyskakovať veľmi nemôžu. Zarobia reálne v čistom 450 až 500 eur. Režinka je často väčším motívom pre zamestnanie ako samotná pláca. Ak by zľavy padli, treba platy zvýšiť o 15 percent,“ opísal Ján Kojnok, šéf odborov v SAD Lučenec.
Autobusári zaplatia ročne 10 eur a potom jazdia zadarmo. Ich ženy a deti majú zase polovičné lístky. Železničiari platia zase od 17 do 84 eur. Kto odpracoval na železnici dvadsať rokov, môže jazdiť na dôchodku ročne za symbolický poplatok 17 eur po celom Slovensku. Mnohí si tak režinku predlžujú, hoci už vlakom jazdia iba zriedka. Majú ju akoby na znak hrdosti či spolupatričnosti.
„Režinky vznikli spolu so železnicami. Pokusov na ich zrušenie bolo takmer toľko, koľko bolo vlád,“ povedal Miloš Čikovský, hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko. Keď sa ich už nepokúšali zrušiť, tak aspoň obmedziť okruh ľudí, pre ktorých platia. Doteraz však odolali. „Pre železničiarov sú režinky veľmi citlivá téma. Ak by sa aj dnes otvorila o nich debata, vystúpili by sme proti ich zrušeniu veľmi rázne,“ upozornil František Petroci, šéf Odborového združenia železničiarov. V tomto roku ich má pritom takmer 88–tisíc železničiarov aj s rodinami. Vodičov autobusov s režinkami je približne 10–tisíc. K tomu však treba pripočítať ich deti a manželky.