Diaľnica na východ sa nepohne, kým viac nevyhovie prírode

Druhá súkromná diaľnica D1 medzi Martinom a Prešovom sa nemôže začať stavať celá, kým nesplní požiadavky Bruselu. Európska komisia vyčíta diaľnici, že príliš zasahuje do životného prostredia v slovenských chránených územiach. S tým súhlasia aj ochranári. Až po splnení požiadaviek komisie budú môcť súkromné firmy siahnuť na kompletnú miliardu z kľúčového úveru od Európskej investičnej banky.

13.05.2010 09:58
Diaľnica pri Žiline Foto:
Ilustračné foto
debata (27)

Na budúci týždeň tak minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer) pôjde do Bruselu vysvetľovať, aké zmierňujúce opatrenia zvolil štát pri projektovaní diaľnice a čo všetko musí ešte urobiť, aby dala Európska komisia zelenú celému úveru.

„Podľa nášho názoru sme zabezpečili všetky enviro opatrenia na 99 percent, ale, samozrejme, môže ešte dôjsť k ďalším zmierňujúcim krokom,“ dodal Vážny.

Sporným je úsek Turany – Hubová, ktorý sa nachádza medzi Martinom a Ružomberkom. Prechádza cez chránené územia Veľkej a Malej Fatry a povodí Váhu, ktoré sú zaradené do ochrannej siete Natura 2000. Komisii sa nepozdáva, ako Slovensko tlmilo dosahy na životné prostredie, ktoré spôsobí výstavba 75–kilometrovej diaľnice. A namieta aj, ako si vláda poradila s ochranou rastlín či živočíchov nachádzajúcich sa v okolí budúcej cesty.

Preloženie trasy novej diaľnice pritom podľa ministra neprichádza do úvahy. „Zmena trasy by znamenala otvorenie celého projektu, ktorý je pred uzatvorením. Nové ceny aj časy dokončenia,“ dodal Vážny. Finančné uzatvorenie celého projektu sa odkladá už mesiace, najnovší termín je utorok budúci týždeň. Konzorcium súkromných firiem však viac ako dve miliardy eur na diaľnicu neposkladá bez najdôležitejšieho úveru od Európskej investičnej banky. Za diaľnicu by mali pritom Slováci zaplatiť počas tridsiatich rokov 9,1 miliardy eur.

Vedci z Univerzity Komenského, zo Slovenskej akadémie vied či ochranárske združenia hovoria, že ak vláda neprehodnotí výstavbu diaľnice D1 v úseku Turany – Hubová príde Slovensko nielen o unikátne 15–tisíc rokov staré rašelinisko Rojkov, ale aj o ďalšie mimoriadne cenné územia európskeho významu.

Navrhujú aj riešenie: namiesto tunela Rojkov postaviť tunel Korbeľka, ktorý by rezerváciu obchádzal. „Kritický bod pre rašelinisko je diaľničný tunel Rojkov, najmä jeho rúra a západný portál. Ten má stáť len asi 80 metrov juhozápadne od hranice rezervácie. Tunelová rúra má pretínať celé mikropovodie rašeliniska. Taký masívny zásah do vodných zdrojov a celého povodia rašeliniska preň predstavuje existenčné ohrozenie,“ hovorí Ján Topercer z Univerzity Komenského, ktorý už dvadsaťpäť rokov skúma vzácne Rojkovské rašelinisko.

Vedci upozorňujú, že stavebný úrad v Ružomberku vydal vlani v januári územné rozhodnutie v rozpore s európskou smernicou o biotopoch. Obrátia sa tak aj na Európsku komisiu. „Na budúci týždeň jej pošleme ďalšie hydrologické, geologické a klimatologické posudky, ktoré ukazujú, že navrhovaná výstavba diaľničného tunela porušuje smernicu o biotopoch,“ povedal Topercer.

Diaľnica D1 od Martina po Prešov

  • spolu 75–kilometrovú diaľnicu tvorí päť úsekov – časť je v okolí Martina a Ružomberka a časť pri Prešove
  • postaviť ju má francúzsky Bouygues či slovenský Váhostav a Doprastav
  • investičné náklady na výstavbu diaľnice sú 2,39 miliardy eur (72 miliárd korún)
  • celkovo bude vystavanie, prevádzka a údržba diaľnice počas 30 rokov stáť 9,1 miliardy eur, čo je podľa odborníkov prestrelená suma
27 debata chyba