„Nič také nemáme v úmysle a nestane sa to,“ povedal Rehn. Grécko si teda udrží euro, aj keď niektorí ekonómovia navrhujú, aby sa ho Gréci radšej vzdali a vyhlásili bankrot.
Možnosť kontroly navrhovaných štátnych rozpočtov najprv musia schváliť všetky členské krajiny únie. Keďže Brusel chce mať túto možnosť už od budúceho roka, bude musieť byť celý schvaľovací proces veľmi rýchly. To sa však zrejme nestane, pretože niektoré krajiny už teraz takúto vymoženosť EÚ považujú za zasahovanie do vnútorných záležitostí.
Brusel podľa očakávaní navrhol aj sprísnenie Paktu stability a rastu, podľa ktorého by sa členské krajiny mali riadiť pri tvorbe dlhodobo udržateľných schodkov rozpočtu. Zatiaľ únia neupresnila, čo by sprísnenie malo zahŕňať:
„Musíme sa viac zamerať na celkový štátny dlh a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Porušenie paktu by sa malo riešiť rýchlejšie,“ uviedla Európska komisia. Brusel chce takisto do legislatívy zaviesť stály záchranný mechanizmus pre eurozónu. Mal by zabrániť tomu, aby sa grécka kríza zopakovala.
Na pozadí celoeurópskych rokovaní o riešení krízy sa Španielsko a Portugalsko snažia dokázať, že nebudú „ďalším Gréckom“. Španieli rozhodli, že znížia platy štátnych zamestnancov o päť percent a štátne výdavky okrešú o šesť miliárd eur. Analytici upozorňujú, že stále nemusia byť dostatočné.