To je podmienkou pre poskytnutie miliardového úveru od Európskej investičnej banky (EIB). Napísali to v utorok Hospodárske noviny (HN). Diaľnicu v celkovej dĺžke 75 kilometrov postavia súkromné firmy, štát bude investíciu splácať 30 rokov.
Finančné uzatvorenie projektu sa opakovane odkladalo práve pre chýbajúci súhlas Bruselu s pôžičkou EIB či pre nedostatok voľných zdrojov v bankách. Európska komisia si už skôr vyžiadala ďalšie zmierňujúce opatrenia stavby na prírodu; práve do uzatvorenia dohody o náprave ekologických škôd by sa podľa HN nemalo stavať v chránených územiach.
Denník napísal, že od budúceho týždňa sa môžu stavať úseky medzi Popradom a Prešovom a väčšina úsekov medzi Martinom a Ružomberkom. Práce, ktoré by mohli mať vplyv na lokality siete chránených území Natura 2000 a s nimi súvisiace ochranárske ciele, je nutné odložiť, citovali HN vedúcu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andreu Elschekovú-Matisovú.
Štát by za postavenie a prevádzkovanie diaľnice mal konzorciu pod vedením francúzskej spoločnosti Bouygues postupne zaplatiť 9,13 miliardy eur. Vláda čelila kritike opozície, podľa ktorej je budovanie ciest prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) predražené.
PPP projektmi chce vláda urýchliť výstavbu cestnej infraštruktúry. Ako prvá sa rozbehla stavba chýbajúcich úsekov rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou. Prostredníctvom PPP modelu by sa malo vybudovať aj 29 kilometrov diaľnice pri Žiline; jeho súčasťou sú aj náročné úseky s tunelmi.