Brusel zverejní, ako sprísni pravidlá pre euro

Európska komisia v stredu predstaví návrhy, ktoré by mohli zásadne zmeniť rozpočtovú politiku jednotlivých štátov eurozóny. Opatrenia povedú k väčšej centralizácii hospodárstva, najmä štátov eurozóny.

12.05.2010 07:06
Európska únia Foto:
Ilustračné foto
debata

Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn už v minulosti naznačil, že komisia by mohla okrem iného posudzovať rozpočty členských štátov ešte predtým, ako ich odsúhlasia národné parlamenty. Zatiaľ podľa zdrojov z Európskej komisie nepôjde o konkrétne zákony, ale len o takzvanú komunikáciu, teda o súbor návrhov, o ktorých sa dá uvažovať. Z nich si členské štáty EÚ vyberú a komisia ich dopracuje.

Na prijatie zmien tlačí dlhová kríza, ktorá sa šíri z Grécka aj do ďalších krajín eurozóny a ohrozuje stabilitu eura. Ministri financií EÚ síce schválili obriu pomoc 750 miliárd eur, ale ta je určená iba na „hasenie“ dôsledkov súčasnej krízy, nenapraví však jej príčiny. Tie sú najmä dve – porušovanie rozpočtových pravidiel EÚ a narastanie hospodárskych rozdielov medzi jednotlivými krajinami eurozóny.

„Súhlasili sme s tým, že musíme omnoho viac koordinovať naše hospodárske politiky,“ uviedla už začiatkom marca nemecká kancelárka Angela Merkelová. Hlava najsilnejšieho štátu eurozóny Nemecka patrí medzi najväčších zástancov zmien rozpočtových pravidiel.

V súčasnosti nesmie ročný rozpočtový schodok krajín eurozóny i EÚ prekročiť hranicu troch percent HDP a celkový dlh 60 percent HDP. Tieto pravidlá však v súčasnosti porušuje väčšina krajín, bez toho by boli za podobné správanie trestané. Pakt stability a rastu obsahuje aj možné trestanie vysokými pokutami, zastavením peňazí z eurofondov či odstavením dotácií, EÚ ich však nikdy reálne nepoužila. Detaily návrhov nie sú zatiaľ známe, ale nemalo by ísť len o kozmetické zmeny. Málo razantné opatrenia by totiž prehĺbili nedôveru finančných trhov k euru.

„Oni vôbec neriešia problém, len vyhadzujú veľa peňazí,“ citoval internetový server Eurointelligence šéfa delegácie EÚ pri Medzinárodnom menovom fonde Marka Belkeho. Belke tak komentoval nedeľný druhý obrí balíček, ktorý predstavuje záruky na 500 miliárd eur pre slabých členov únie.

Na úpravy rozpočtových pravidiel a hospodárskych politík čakajú aj ekonómovia, neistota sa stále prejavuje oslabenou dôverou k euru. Spoločná mena zažila dočasný rast v pondelok, ale následne znova padala k dlhodobým minimám oproti doláru. Výnosy dlhopisov, ktorých predaj pre štáty EÚ začínal byť neúnosne drahý, sa síce znížili. Nakupovali ich však len centrálne banky krajín eurozóny, nie komerční obchodníci. Investori totiž zostávajú skeptickí k možnosti, že EÚ zásadné zmeny prijme.

„Neexistuje jediný dôkaz, že únia prijme balík zmien, ktorý by zaimponoval investorom. Počas posledných 10 rokov pravidlá slúžili len na ukojenie národných záujmov,“ dodáva Eurointelligence. Prekvapením bola aj reakcia medzinárodnej ratingovej agentúry Moody‘s Investors Service. Tá nečakane uviedla, že uvažuje o znížení ratingu Grécka a Portugalska. V prípade Grécka by sa štátne dlhopisy mohli zaradiť až do špekulatívneho pásma. Pred dvoma týždňami zrazila Grécko do špekulatívneho pásma konkurenčná Standard & Poor‘s.

debata chyba