Na balíčku vo výške 500 miliárd eur sa zo soboty na nedeľu dohodli ministri financií krajín Európskej únie. Ich rokovanie trvalo približne 11 hodín. Medzinárodný menový fond prisľúbil úvery až vo výške 250 miliárd eur, uviedla španielska ministerka financií Elena Salgadová Méndezová, ktorá o rokovaní informovala. Tieto prostriedky sú určené pre krajiny, ktoré sa dostanú do podobných dlhových problémov ako Grécko. Celkovo by sa tak na Záchranný plán by mal fungovať tri roky.
Hlavná ťarcha bude ležať na krajinách eurozóny. Tie sa zaviazali dať dohromady 440 miliárd eur. Ďalších 60 miliárd eur vyčlení Európska komisia z rozpočtovej rezervy, na ktorú sa skladajú všetky štáty únie.
Diel, pripadajúci na Slovensko bol už v prípade 80-miliardovej pôžičky eurozóny Grécku približne 816 milióna eur počas troch rokov. Ak by sa aktivovala 5,5-násobne vyššia suma pomoci, slovenský príspevok by adekvátne vzrástol. Mohol by tak dosiahnuť výšku približne výšku 4,5 miliardy eur. Slovenská republika síce podpísala rámcovú veriteľskú zmluvu o pôžičke Grécku, ale o tom, či mu vôbec nejaké prostriedky poskytne, rozhodne až nový parlament po júnových voľbách. To isté platí aj o navýšení prostriedkov v rámci 440-miliardového balíka.
Slovensko sa bude na pomoci nepriamo podieľať tiež ako prispievateľ do rozpočtu únie, z ktorého sa vyčlení 60 miliárd eur a takisto ako člen Medzinárodného menového fondu.
„Nie je to iba o Grécku, ale o stabilite celej Európy. Je to silný záväzok, že bude pokračovať náprava nadmerných rozpočtových schodkov v členských štátoch a najmä v krajinách, ktoré v ostatných týždňoch čelili špekulatívnym útokom,“ povedal eurokomisár pre hospodárske a menové otázky Olli Rehn. Podľa neho sa Španielsko a Portugalsko na rokovaní ministrov zaviazali, že urobia ďalšie významné opatrenia, ktoré majú stabilizovať ich verejné financie.
Pomáhať bude aj Európska centrálna banka. Je pripravená kupovať štátne dlhopisy ohrozených krajín eurozóny a napätie na peňažných trhoch chce zmierniť obnovením dolárových úverov.
Do pomoci sa zapojí aj centrálna banka USA (Fed) i banky ďalších krajín sveta v rámci najväčšej intervencie od jesene 2008, keď sa vystupňovala finančná kríza
Prípadné poskytnutie úveru ďalším krajinám s problémami bude fungovať na základe rovnakej logiky ako v prípade pôžičiek Grécku, zdôraznil Rehn. Grékom krajiny eurozóny požičajú za úrok, ktorý by mal byť o niečo nižší, než sú úroky gréckych dlhopisov na finančných trhoch.
Najohrozenejšími krajinami eurozóny, ktoré by skoro mohli potrebovať finančnú pomoc, sú práve Portugalsko a Španielsko. Hovorí sa aj o Taliansku a Írsku. Eurozóny už pomáha výrazne zadlženému Grécku, ktorému sľúbila 80 miliárd eur počas troch rokov. V nedeľu pôžičku 30 miliárd eur pre Grécko formálne schválil Medzinárodný menový fond.