„Využijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, aby sme zabezpečili stabilitu eurozóny,“ uviedol prezident EÚ Herman van Rompuy. Konkrétny návrh, ako v budúcnosti ochrániť EÚ pred opakovaním krízy ako v Grécku, by mali zverejniť v nedeľu. Krízový scenár by nemal fungovať na základe bilaterálnych pôžičiek ako v prípade finančnej pomoci Grécku.
Rokovanie mimoriadneho summitu sa natiahlo z predpokladaných dvoch hodín na viac ako štyri, čo väčšinou svedčí o závažnosti situácie. „Čelíme naozaj vážnej situácii. Zhodli sme sa, že súčasná kríza na trhoch iba podčiarkuje nutnosť rýchleho postupu v prípade regulácie finančných trhov,“ dodal van Rompuy.
„Budeme brániť euro za akúkoľvek cenu. Máme niekoľko nástrojov a nebudeme váhať ich použiť,“ uviedol šéf Európskej komisie José Manuel Barroso po summite. Komisia by mala v stredu zverejniť,a kú formu regulácie finančných trhov únia zvolí a ako sa sprísnia rozpočtové pravidlá. Barroso neuviedol podrobnosti, tie by mali byť známe až po stretnutí ministrov financií európskej dvadsaťsedmičky v nedeľu.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa zasadzujú o zákaz špekulácií so štátnymi dlhmi a za vznik európskej ratingovej agentúry (viac v článku Merkelová a Sarkozy chcú zakázať špekulácie s dlhmi štátov).
Za porušovanie pravidiel majú prísť sankcie
Podľa prezidenta únie Rompuya je potrebné zaviesť „efektívne sankcie“ za porušovanie paktu stability. Ten v súčasnosti určuje maximálnu výšku rozpočtového schodku na tri percentá HDP a celkovú zadlženosť na 60 percent HDP krajiny. Tieto pravidlá v súčasnosti porušuje väčšina krajín EÚ, aj kvôli dôsledkom svetovej hospodárskej krízy. Už teraz je možné sankcionovať krajinu pokutou alebo zastavením dotácií. Politici doteraz túto možnosť nikdy nevyužili.
Sprísnenie únijných pravidiel naznačovali vyhlásenia politikov pred summitom.
„Musíme jasne povedať, že euro je naša spoločná mena, aby sme zabezpečili finančnú stabilitu eurozóny. Musíme sprísniť Pakt stability a rastu, vrátane možných zmien únijných zmlúv. Z môjho pohľadu žiadna iná cesta nie je,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Zmluvy by únia musela meniť napríklad v prípade, že by chcela z eurozóny vylúčiť štáty, ktoré opakovane porušujú rozpočtové pravidlá. Zmeny zmlúv by museli schváliť všetky člsneké štáty EÚ a ich národné parlamenty.
Jednou z ďalších možností je vybudovanie európskeho menového fondu, do ktorého by prispievali krajiny, ktoré by nedodržiavali stanovené pravidlá. Peniaze z neho by slúžili na ich záchranu pred bankrotom. „Uprednostňoval by som vybudovanie európskeho menového fondu,“ uviedol rakúsky kancelár Werner Faymann. Uvažovať sa dá aj o zmene únijných zmlúv, ale ako posledná možnosť, uviedol.
Fico: Je to najzávažnejšia kríza eura
Podľa slovenského premiéra Roberta Fica ide o najzávažnejšiu krízu v období existencie eura a európskej integrácie.
„Je to najhlbšia kríza eura, aká kedy bola,“ podotkol. „Finančná stabilita (eurozóny) je vážnejšia než situácia v Grécku,“ podotkol. Podľa Fica sa súčasná kríza prejaví na ďalšom rozširovaní 16-členného bloku krajín platiacich eurom. „Myslím, že sa to výrazne spomalí,“ vyhlásil premiér.
V sobotu sa mimoriadne stretla slovenská vláda, ktorá poverila ministra financií, aby podpísal rámcovú zmluvu, ktorá umožní ostatným krajinám poskytovať Aténam bilaterálne pôžičky (viac v článku Počiatek dostal mandát podpísať zmluvu o pomoci Grécku). Fico v piatok na stretnutí predniesol jednostranné vyhlásenie za Slovensko, v ktorom Bratislava potvrdila pripravenosť podieľať sa na pomoci Grécku. Rozhodovať o tom však bude až nová vláda, ktorá vznikne po júnových parlamentných voľbách.
„Vzhľadom na voľby ratifikačný proces tejto zmluvy vrátane bilaterálneho úveru bude predmetom rokovania novozvolenej Národnej rady SR. Kľúčový však bude pokrok v reformách schválených gréckym parlamentom. Slovensko zatiaľ nejde dať žiadny bilaterálny úver, budeme o tom rokovať až niekedy v júli alebo auguste,“ povedal premiér s tým, že európski lídri tento postoj chápu a akceptovali ho.