Európska únia a Medzinárodný menový fond poskytne Grécku bezprecedentnú pomoc. Gréci však budú musieť veľmi šetriť a prijať ďalšie úsporné opatrena. Uviedol to po zasadnutí gréckej vlády premiér Jorgos Papandreu. Trojročná pomoc by mala dosiahnuť výšku 110 miliárd eur. Od eurozóny príde 80 miliárd eur, zvyšok by mal dodať MMF.
Grécky premiér vyhlásil, že Grécku hrozila katastrofa a hlavnou starosťou vlády bolo odvrátiť štátny bankrot, ktorý by dopadol aj na ďalšie európske krajiny. Krajina sa nevyhne bankrotu, ak Gréci nebudú ochotní priniesť „veľké obete“, uviedol Papandreu.
„Je to bezprecedentný balík podpory výmenou za bezpríkladné úsilie gréckeho ľudu,“ povedal premiér. „Tieto obete nám poskytnú priestor na dýchanie a čas potrebný na uskutočnenie veľkých zmien,“ dodal Papandreu.
Pomoc by okrem MMF mali poskytnúť členské krajiny eurozóny vrátane Slovenska. Ministri financií eurozóny ju odklepli v nedeľu na mimoriadnom stretnutí v Bruseli.
„Rozhodli sme sa aktivovať plán pomoci pre Grécko, vyhlásil po zasadnutí ministrov euroskupiny jej predseda Jean-Paul Juncker. Z vyhlásenia, ktoré ministri prijali, vyplýva, že v piatok 7. mája sa uskutoční špeciálny summit členských štátov eurozóny. Jej lídri sa už nebudú vracať k tomuto rokovaniu, ale budú sa snažiť "vypracovať základné závery z gréckej krízy“. Možno predpokladať, že budú rokovať o sprísnení rozpočtových pravidiel.
Grécka vláda podľa dohody o pomoci musí ušetriť 30 miliárd eur do roku 2012. To je približne 11 percent hrubého domáceho produktu. V roku 2014 by mal deficit klesnúť pod 3 percentá HDP. V minulom roku prekročil 13 percent HDP. V prípade potreby budú musieť Gréci prijať aj ďalšie úsporné opatrenia nad rámec v súčasnosti plánovaných.
Výrazné škrty, ktoré bude musieť krajina urobiť, sa nestretávajú medzi Grékmi s veľkým pochopením. Odbory síce budú akceptovať znižovanie platov, ale upozornili, že to môže vyvolať ďalšie nepokoje. V sobotu, na 1. mája, vyšli do ulíc gréckych miest tisíce ľudí, aby protestovali proti úsporným opatreniam.
Únia prvýkrát zachraňuje členskú krajinu s eurom. Pomáhajú pritom ďalší členovia eurozóny, čo zmluvy o únii výslovne nedovoľujú. Európski politici však hovoria, že im nič iné nezostáva, pretože inak by sa projekt eura rozpadol. Dúfajú, že dlhová kríza sa nebude ďalej rozširovať a nezasiahne na ďalšie vratké a zadlžené ekonomiky eurozóny, napríklad Portugalsko a Španielsko.
Barroso: Grécky súbor opatrení je dôveryhodný
Grécko sa zaviazalo k prijatiu dôveryhodných opatrení na zníženie svojho rozpočtového deficitu a spĺňa podmienky na poskytnutie krízových úverov od členských štátov eurozóny a Medzinárodného menového fondu, vyhlásil v nedeľu predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. „Komisia považuje dohodnutý súbor opatrení za spoľahlivý a dôveryhodný,“ uviedol Barroso vo vyhlásení. „Komisia je presvedčená, že podmienky pre pozitívnu odpoveď na žiadosť gréckej vlády sú splnené a odporúča aktiváciu koordinovaného európskeho mechanizmu na pomoc Grécku, v zmysle dohodnutého viacročného reformného programu“, povedal Barrosso. Pre uvoľnenie pomoci Grécku je potrebné, aby žiadosť vlády v Aténach formálne schválili Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB).