Analytici vyčítajú vláde, že počas krízy nešetrí. Euro ocenili

02.07.2009 13:03

Za tri roky od nástupu do úradu sa vláde premiéra Roberta Fica (Smer-SD) podľa analytikov napriek sľubom nepodarilo vyriešiť problém s vysokou nezamestnanosťou, zlepšiť podnikateľské prostredie ani zefektívniť štátne inštitúcie.

V čase silného hospodárskeho rastu tiež neušetrila peniaze, ktoré by jej pomohli zvládnuť dopady súčasnej svetovej hospodárskej krízy. Vyplýva to z ankety. Niektorí ekonómovia naopak ocenili vstup krajiny do eurozóny začiatkom tohto roka.

„Za obdobie pôsobenia tejto vlády veľa pozitívnych opatrení nevidím,“ povedal Juraj Karpiš s Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Medzi negatíva zaradil obmedzenie zisku súkromným zdravotným poisťovniam, ktoré sa podľa neho môže pre Slovensko skončiť prehrou na medzinárodných súdoch a povinnosťou zaplatiť odškodné ich zahraničných majiteľom. Prekáža mu tiež, že miesto komplexnej reformy dôchodkového systému vláda radšej atakuje druhý penzijný pilier. V tom si na penziu sporí asi 1,5 milióna Slovákov. Vláde sa tiež podľa analytikov údajne nepodarilo zlepšiť podnikateľské prostredie, keď index jeho kvality podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska v súčasnosti dosahuje úroveň roka 2004.

„Vláda sa snaží od svojho nástupu robiť veľké gestá, aby dokumentovala to, aká je sociálna, ale keď sa na to pozrieme podrobnejšie, nič poriadne pre občana nevykonala,“ povedal odborník na dane a odvody Jozef Mihál, ktorý je podpredsedom mimoparlamentnej strany Sloboda a solidarita. Podľa neho môžu byť spokojní najmä dôchodcovia, ktorí okrem valorizácie dôchodkov dostali od vlády aj sľúbené vianočné príspevky.

„Veľmi dobre znie, že na prvé tri deti zaviedla vláda pôrodné 25 000 korún (830 eur), v prípade prídavkov na deti však nerobila tri roky vôbec nič, napokon ich minulý rok zvýšila o sto korún (3,3 eura)“ povedal Mihál. Ohlásené zvýšenie rodičovského príspevku na posledný rok vládnutia považuje skôr za populistické gesto. Najškodlivejšie kroky vlády sú podľa neho najmä investovanie do sociálnych podnikov či plýtvanie peňazí na neúčinné príspevky na udržanie zamestnanosti. Kritizuje tiež zvýšenie ochrany zamestnancov na úkor zamestnávateľov či posilnenie vplyvu odborových predákov vyplývajúce zo zmeny Zákonníka práce, ktoré podľa neho v čase krízy uberajú z flexibility trhu práce.

Ekonómovia však ocenili, že vláda výrazne nezasiahla do rovnej dane či niektoré protikrízové opatrenia. Medzi ne patria rýchlejšie vratky dane z pridanej hodnoty, vyššie odpisy majetku či nárast nezdaniteľnej časti príjmov.

„Vážnosť tohtoročnej recesie prekvapila všetkých a je otázne, či by bolo možné prijať také opatrenia, ktoré by dokázali rozsah hospodárskeho spomalenia zmierniť,“ povedal hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Pozitívne hodnotil, že sa súčasnej vláde Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS podarilo prijať euro podľa plánu od začiatku tohto roka.

Kríza sa na Slovensku prejavila napríklad v raste nezamestnanosti, ktorá sa v máji vyšplhala na viac ako trojročné maximum 11,39 percenta. Hospodárstvo krajiny, ktoré ešte v závere roka 2007 rástlo rekordným tempom o 14,3 percenta, sa tento rok dostane do červených čísel.

„V súčasnosti je nutné podnikať škrty vo výdavkoch verejných financií, čo však súčasná vláda nie je ochotná robiť a prepad príjmov ide na úkor väčších deficitov, čo zhorší finančnú pozíciu Slovenska v budúcnosti,“ povedal Karpiš. Podľa niektorých ekonómov vláda k výraznejším škrtom do volieb v budúcom roku nepristúpi. Podľa Mihála dokonca hrozí, že kvôli vykrytiu diery v rozpočte zvýši daň z pridanej hodnoty.

Zatiaľ čo do vlaňajška sa vláda mohla spoliehať na silný hospodársky rast, financovanie nových sociálnych dávok a riešení dopadov krízy sa môže podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v budúcnosti komplikovať. Podľa Petra Goliaša z inštitútu sa plnenie vládnych sľubov pre krízu môže znížiť.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

debata