Brusel očakáva, že slovenská vláda tento rok zvýši dieru vo verejných financiách na 4,7 percenta z výkonu ekonomiky, budúci rok na 5,4 percenta. Čo to znamená pre krajinu a ľudí?
Verejný dlh sa môže za dva roky zvýšiť o 300 miliárd korún, výrazne viac tak bude treba splácať. O to menej bude v budúcnosti priestor na prioritné výdavky.
Môžu pre krízu chýbať vláde peniaze napríklad na sociálne sľuby?
Nepredpokladám, že by situácia na trhoch bola taká zlá, že by si Slovensko nedokázalo pred blížiacimi sa voľbami na splácanie dlhu požičať. Vláda si skôr požičia, ako by mala výrazne šetriť napríklad na platoch. Na druhej strane je veľa rôznych výdavkov, ktoré sú predražené alebo smerujú do neperspektívnych oblastí. Ukazuje sa, že ak krajina nerobí reformy, politici začnú šetriť plošne. To postihuje aj nádejné oblasti. A neskôr aj samotné platy vo verejnej správe, ako sme boli svedkami v rokoch 1999 až 2000. Preto by sme mali podporovať reformy, ktoré znížia verejné výdavky tam, kde to nebude bolieť a neohrozí budúcnosť.
Ministerstvo financií zatiaľ stále nezmenilo ofi ciálne odhady. Nehrozí tým, že v čase krízy sa potrebné kroky neurobia včas?
Šetrenie, najlepšie cez systémové reformy, si vyžaduje viac času, a preto je lepšie, aby sa začalo čím skôr. Oblastí je veľmi veľa. Zneužívaný odvodový systém, deravé zdravotníctvo, rôzne dotácie a predražené výdavky. Takisto zastavenie súkromných zahraničných investícií plošným zákazom privatizácie môže mať opačný účinok a zbytočne zaťažuje verejné výdavky.