Prijatie jednotnej európskej meny a Nový rok oslavovali v centrách miest tisícky obyvateľov. Krátko po polnoci si už ľudia vyberali z bankomatov prvé eurá a použili na úhradu svoje platobné karty.
DISKUTUJTE:Aké sú vaše skúsenosti s eurom?
Výber eurovej hotovosti z bankomatov si vyskúšali aj premiér Robert Fico, guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko či vládny splnomocnenec pre zavedenie eura Igor Barát.
„Euro prichádza na Nový rok 2009 na Slovensko ako najlepší talizman pre šťastie. V súčasnej svetovej hospodárskej kríze je to pre Slovákov psychologický nástroj, ktorý spevňuje vlastné sebavedomie,“ vyhlásil Fico.
Podľa premiéra so slovenskou korunou však odchádza aj kus slovenskej identity. Oceňuje pozitívny vplyv eura na slovenskú ekonomiku v súčasnej hospodárskej kríze. Poukázal pritom na kolísavý vývoj kurzov okolitých mien, pričom slovenská koruna sa po zafixovaní kurzu v júli tohto roka držala na stabilnej úrovni.
„Slovensko sa dnešným dňom stáva 16. krajinou eurozóny, dnešným dňom sa zavŕšil integračný proces a dnešným dňom sme sa stali súčasťou skupiny najvyspelejších krajín Európskej únie,“ povedal guvernér centrálnej banky Ivan Šramko. Euro má podľa neho priniesť stabilitu a urýchliť dobiehanie životnej úrovne najvyspelejších krajín únie.
Sporiteľňa zaznamenala prvý výber v Leopoldove
Najväčšia slovenská banka Slovenská sporiteľňa zaevidovala prvý výber eurovej hotovosti tesne po polnoci v Leopoldove, prvú platbu kartou uskutočnil klient banky okolo štvrť na jednu v noci v Bratislave. Po jednej hodine si z bankomatu v budove Národnej rady v hlavnom meste vybral sto eur (3012,60 Sk) premiér, po ňom guvernér NBS zas ďalších 50 eur (1506,30 koruny).
„Máme za sebou prvé úspešné kroky eurokonverzie. Korunové zostatky všetkých bankových produktov sme o polnoci previedli na eurové. Konverzia ďalších bankových systémov pokračuje. Bankové služby bude možné naplno využívať od pondelka 5. januára 2009,“ uviedla generálna riaditeľka banky Regina Ovesny-Straka.
S korunami sa ešte platiť dá
Napriek tomu, že sa jednotná európska mena stala oficiálnym platidlom v krajine, korunami budú môcť Slováci platiť ešte počas prvých šestnástich dní roka. Všetky korunové položky sa od vo štvrtok prepočítajú na eurá konverzným kurzom 30,1260 SKK/EUR. Pokiaľ slovenská mena v peňaženkách či domácnostiach zostane, môžu si ju zameniť v komerčných bankách či v NBS.
Pre prijatie novej meny musia ľudia v úvode Nového roka počítať s viacerými obmedzeniami, napríklad banky na niekoľko hodín odstavili bankomaty a zatvorené majú aj siete čerpacích staníc. Zatiaľ čo pumpy by sa do normálneho režimu mali dostať ráno, banky budú poskytovať plnohodnotné služby až začiatkom budúceho týždňa.
Ekonómovia aj politici tvrdia, že euro pomôže Slovensku prekonať dopady globálnej finančnej krízy. Ľudia mali naopak podobne ako obyvatelia iných krajín, ktoré do eurozóny vstúpili, obavy zo zvyšovania cien. Na vývoj cien v období prechodu na novú menu pritom dohliada niekoľko inštitúcií, nepoctivým obchodníkom dokonca za neodôvodnené zdražovanie hrozí väzenie.
Slovensko je v poradí 16. štátom eurozóny a po Slovinsku druhou členskou krajinou z bývalého východného bloku. Vlani sa ku krajinám eura pripojili Cyprus a Malta, v najbližších rokoch sa výraznejšie rozširovanie eurozóny nepredpokladá.
Cesta Slovenska k euru
Formálny proces schvaľovania vstupu Slovenska do eurozóny európskymi autoritami sa definitívne zavŕšil v utorok 8. júla 2008. Vtedy ministri financií Európskej únie (Ecofin) schválili poslednú formálnu legislatívu nevyhnutné na rozšírenie zoznamu krajín používajúcich euro a predovšetkým stanovili konverzný kurz na úrovni 30,1260 SKK/EUR.
Cesta Slovenska do eurozóny sa však začala už 1. mája 2004 vstupom do Európskej únie. Podľa prístupových zmlúv totiž všetky nové členské krajiny musia euro prijať, aj keď v nich nie je stanovený termín, dokedy tak majú urobiť. Snahy Slovenska sa však v tomto smere naplno prejavili už nasledujúci rok. Koruna sa totiž v novembri 2005 po utajených rokovaniach slovenských a európskych autorít stala súčasťou európskeho systému výmenných kurzov ERM II, ktorý je často označovaný aj ako „čakáreň na euro“. Minimálne dvojročný pobyt domácej meny v systéme je totiž jednou zo základných podmienok na prijatie eura.
Pôvodne bola centrálna parita, teda hodnota, od ktorej sa rámci ERM II kurz koruny voči euru môže pohybovať najviac do 15 % oboma smermi, stanovená na 38,455 SKK/EUR. Silné posilňovanie koruny však viedlo k posunu parity v marci 2007, a to zhruba o 8,5 % nadol na úroveň 35,4424 SKK/EUR. Ani pri tejto úrovni sa však kurz nezastavil a koruna ďalej posilňovala. Slovenská mena sa pritom v stanovených hraniciach udržala po celé dva roky, aj keď centrálna banka niekoľkokrát intervenovala proti jej posilňovaniu ale aj oslabovaniu. Významnejšou krízou koruna prešla iba v lete 2006, keď otázna politická podpora zavedenia eura od novej vlády zapríčinila jej prudké oslabenie, proti ktorému zasahovala priamo na trhu Národná banka Slovenska. Po deklarácii premiéra Roberta Fica o jednoznačnej podpore vstupu Slovenska do eurozóny sa však situácia upokojila a koruna opäť nastúpila na trend posilňovania.
Úroveň centrálnej parity sa podľa očakávaní ekonómov posúvala ešte raz. Stalo sa tak, netradične v polovici týždňa, v stredu 28. mája 2008 po zatvorení trhov, keď sa prudko posilňujúca slovenská mena približovala k spodnej hranici pásma v ERM II, pri ktorej dosiahnutí by podľa pravidiel systému musela Národná banka Slovenska ale aj Európska centrálna banka intervenovať na oslabenie koruny. Európske autority vtedy posunuli stredový kurz v rámci systému ERM II práve až na dovtedajšiu spodnú hranicu pásma, teda 30,1260 SKK/EUR, pričom slovenská koruna túto úroveň nikdy predtým nedosiahla. Premiér Robert Fico posunutie parity o 15 % potom niekoľkokrát označil za veľký úspech. Nová parita sa už medzi odborníkmi často považovala aj za úroveň konverzného kurzu.
Po začlenení koruny do systému ERM II sa pri oficiálnom plánovanom termíne zavedenia eura od januára 2009 začali slovenské zodpovedné inštitúcie usilovať predovšetkým o zabezpečenie plnenia ďalších maastrichtských kritérií, ktorými sú fiškálne kritérium, kritérium cenovej stability a kritérium stabilných úrokových sadzieb. Fiškálne kritérium po krátkodobých pochybnostiach z roku 2007 vyplývajúcich z neistoty ohľadom započítania dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti a ďalších inštitúcií do verejného okruhu Slovensko napokon splnilo so značnou rezervou. Deficit verejných financií za referenčný rok 2007 bol pod 3-percentným kritériom vyše 0,8 percentuálneho bodu a dlh verejnej správy bol o vyše polovicu nižší ako povoľuje 60-percentná hranica kritéria.
Najväčšie otázniky dlhodobo viseli nad udržateľnosťou inflácie, teda cenovou stabilitou. Zo strany Slovenska bola kritizovaná predovšetkým samotná formulácia kritéria, podľa ktorého dvanásťmesačná priemerná inflácia nesme prekročiť priemernú úroveň rastu cien troch krajín Európskej únie s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Kritérium tak totiž často tvoria krajiny, ktoré ani nie sú súčasťou eurozóny a kvôli špecifickým domácim podmienkam neodrážajú reálne situáciu v oblasti cenovej stability v ostatných krajinách. Slovensko napriek tomu aj túto prekážku zvládlo. Kritérium začalo plniť v auguste 2007 a v marci 2008, ktorý bol koncom dvanásťmesačného referenčného obdobia, bola inflácia pod hranicou kritéria jeden percentuálny bod. Naopak najmenej problémovým kritériom bola už od začiatku príprav Slovenska na vstup do eurozóny stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Tie boli v marci 2008 pri hodnotení plnenia kritérií na Slovensku na úrovni 4,5 %, teda o dva percentuálne body nižšie, ako maximálne povoľujú pravidlá Maastrichtu.
Všetky tieto dáta napokon zanalyzovali vo svojich konvergenčných správach Európska komisia a Európska centrálna banka. Zverejnili ich 7. mája 2008 a skonštatovali, že Slovensko plní maastrichtské kritéria udržateľne a komisia odporučila vstup krajiny do eurozóny. Práve konvergenčná správa komisie sa pritom považuje za rozhodujúci dokument na ceste krajiny do eurozóny, rozhodnutia v ďalších európskych inštitúciách sa považujú za viac-menej formálne. Takto 17. júna 2008 podporil vstup Slovenska do eurozóny Európsky parlament, ktorý v celom procese zohráva len konzultačnú úlohu a o dva dni neskôr aj politickí lídri krajín Európskej únie na summite Európskej rady v Bruseli. Sériu formálnych rozhodnutí ukončilo práve rokovanie Ecofinu 8. júla 2008, čím bolo Slovensko definitívne schválené za 16-teho člena eurozóny.