Predáci sú však pripravení štrajkovať, ak zistia, že ľudia prichádzajú hromadne o prácu nielen v dôsledku bezvýchodiskovej situácie fabriky, ale aj pre rôzne špekulácie majiteľov firiem. Najvyšší manažéri, naopak, veria, že k protestom nepríde.
"Sledujeme podniky a dávame dvojtýždňové hlásenia, aby sme boli pripravení. Ak by sme zistili, že k prepúšťaniu prichádza zo špekulatívnych dôvodov, pristúpili by sme k nátlakovým akciám,“ uviedol Emil Machyna, predseda Odborového zväzu KOVO. Hromadné rušenie miest musí podnik ohlásiť na úrade práce a tiež prerokovať s odborovou organizáciou.
Podľa Machynu strojárski odborári za posledné dva roky zorganizovali dva ostré štrajky – v spoločnosti Kromber & Schubert v Kolárove a HDO SK v Myjave, a približne 15 štrajkových pohotovostí.
"Snažíme sa ostrému štrajku vyhýbať, ale niekedy sa inak so zamestnávateľmi nedá dohodnúť,“ dodal Machyna. Zastaveniu výroby sa snažia vyhnúť aj zamestnávatelia, pretože je to pre nich príliš drahé. Napríklad hodina odstávky výroby stojí automobilku niekoľko miliónov korún.
| Ochota Slovákov protestovať (v %) | ||
| 1991 | 2008 | |
| podpis petície | 66,1 | 61,6 |
| bojkot | 30,9 | 22,9 |
| povolená demonštrácia | 64,8 | 30,9 |
| obsadenie závodu | 14,6 | 4,7 |
| neschválený štrajk | 35,6 | 8,7 |
| ZDROJ: SAV | ||
Štrajkovanie však na Slovensku veľkú tradíciu nemá a postupne ho tiež podporuje čoraz menej ľudí. Kým dva roky po revolúcii by sa podľa prieskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied na obsadení závodu zúčastnilo takmer 15 percent opýtaných, tento rok by to nebolo ani päť percent. Neschválený štrajk sa pred 17 rokmi nepriečil viac ako tretine Slovákov, dnes by sa naň dalo nahovoriť ani nie deväť percent zamestnancov.
Slováci najčastejšie bojujú za lepšie platy a ďalšie výhody od zamestnávateľa. Tento rok sa napríklad podarilo vyjednať zvýšenie miezd a príplatky za prácu v sobotu a nedeľu odborárom u výrobcu káblových zväzkov Kromberg & Schubert v Kolárove. Takmer dve tisícky zamestnancov na konci apríla štrajkovali dva dni. Po výraznom obmedzení výroby a blokovaní prístupu do závodu pristal jeden z najväčších zamestnávateľov na juhozápadnom Slovensku na podmienky odborárov.
"Všetky poštrajkové dohody sa plnia aj v súčasnosti, vyjednali sme päťpercentné zvýšenie tarifných miezd, príplatky za prácu v sobotu z 20 na 35 percent, za nedeľu a sviatok sa príplatok zvýšil z 50 na 100 percent,“ uviedla Mária Kobidová, ktorá patrila počas štrajku asi k 500 odborárom zamestnaným priamo v podniku.
Vlani si zase zamestnanci s odborármi v nemeckej strojárskej firme HDO SK v Myjave sedemhodinovým ostrým štrajkom vydobyli osempercentný nárast priemernej mzdy.
V súvislosti s krízou sa zatiaľ žiadne protesty neuskutočnili ani sa nechystajú. Príprava štrajku pritom podľa Machynu nie je jednoduchá a často trvá tri mesiace aj viac.
"Niekedy sú protesty divoké, reagujú na konkrétnu situáciu a trvajú veľmi krátko. Vo svete však štrajky trvajú aj rok. Treba však mať na to financie. Štrajkujúcich treba platiť, aby mali z čoho žiť a nakoniec donútili zamestnávateľov ustúpiť,“ dodal Machyna.
Pre krízu prichádzajú o prácu zatiaľ zväčša ľudia, ktorých si firmy dočasne prenajímali cez personálne agentúry alebo mali zmluvy na dobu určitú. „Pokiaľ podnik padá a nedá sa ochrániť ľudí cez štrajk, snažíme sa dohodnúť podmienky odchodu, aby zamestnanci dostali to, čo im patrí. Ak firma ukončí činnosť preto, že skrachovala, nespravíme s tým už nič,“ zhodnotil Machyna.
O kríze a jej možných dosahoch na podniky už diskutovali predstavitelia zamestnávateľov s odborármi na tripartite či stretnutiach u premiéra Roberta Fica. "Odbory vedia, aká je situácia, aj to, že kríza môže mať oveľa horší dosah ako v súčasnosti. Predpokladám, že si uvedomujú, že ak problémy postihnú konkrétny podnik, tak by musel prepúšťať. Je to objektívna príčina a k štrajkom nedôjde,“ skonštatoval Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.
| Najvýznamnejšie štrajky | |
| jún–júl 2002 | lekárnici zatvorili dvakrát lekárne na dve hodiny, chceli tak upozorniť na dlhy |
| 31. januára 2003 | železničiari spustili štrajk proti rušeniu regionálnych tratí a prepúšťaniu, zapojilo sa doň údajne asi 80 % zamestnancov. Po troch dňoch štrajk skončil súd |
| 20. júna 2003 | celoštátny dvanásť hodinový štrajk vyhlásili učitelia základných a stredných škôl, žiadali zvýšenie miezd a viac peňazí pre školy |
| 26. septembra 2003 | Konfederácia odborových zväzov zorganizovala hodinový celoštátny štrajk, do ktorého sa podľa odborov zapojilo pol milióna ľudí. Očakávali, že vláda bude vo väčšej miere zmierňovať dopady chystaných reforiem |
| 6. apríla 2006 | zdravotníci bratislavskej fakultnej nemocnice začali časovo neobmedzený štrajk za zvýšenie miezd a viac peňazí v zdravotníctve. Postupne sa pridali aj lekári a zdravotné sestry ďalších nemocníc. Súd po týždni predbežným opatrením štrajk zakázal |
| 2. mája 2006 | po verdikte súdu si v bratislavskej fakultnej nemocnici zvolili inú formu protestu – nenastupovali na pohotovosť, pretože mali vyčerpané nadčasy. Nemocnici sa podarilo pohotovosť zabezpečiť a zdravotníci neskôr prestali protestovať |
| 22. februára 2007 | letovým dispečerom sa na päť dní podarilo ochromiť premávku nad Slovenskom, domáhali sa dodržiavania pravidiel bezpečnosti letovej prevádzky, zlepšenia pracovných podmienok aj odvolania riaditeľa štátneho podniku Letové prevádzkové služby Romana Bíra. Protest skončili po dohode s ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym, že situáciu vo firme preverí medzinárodný audit |
| ZDROJ: ČTK | |
Protesty v cudzine zvyčajne ochromia krajinu
Dopravný kolaps v Paríži a jeho okolí, noviny nerozvezené po krajine, fabriky zastavené na desiatky dní. Kým ozaj veľký štrajk zažijú Slováci len raz za pár rokov a aj to si na protestujúcich mnoho ľudí zanadáva, v iných častiach sveta sú štrajky v súkromných či štátnych firmách takmer na dennom poriadku. Ostatok občanov však zvyčajne ľudí bojujúcich za vyššie mzdy či lepšiu bezpečnosť pri práci podporuje. Francúzsko naposledy ochromil štrajk minulý týždeň, keď strojvodcovia bojovali proti vysokému pracovnému zaťaženiu. Začiatkom novembra, po takmer dvoch mesiacoch, skončili protesty mechanici a strojári amerického Boeingu. Celý štrajk zníži podľa agentúry Reuters zisk spoločnosti asi o 600 miliónov dolárov (vyše 14 miliárd korún). V októbri ochromil Grécko 24–hodinový protest dvoch odborárskych zväzov, ktoré protestovali proti privatizácii, dôchodkovým reformám či platovým stropom. V krajine museli zrušiť 200 letov, nepremávali ani viaceré vlaky a trajekty zostali v prístavoch.