"Ak bude treba, budeme aj regulovať ceny, urobíme zo špekulatívneho zvyšovania cien trestný čin a budeme takýchto ľudí prísne postihovať,” ubezpečoval z prvomájových tribún vo viacerých slovenských mestách svojich sympatizantov.
V návrhu novely Trestného zákona, o ktorom kabinet pred niekoľkými týždňami prerušil rokovanie, však nijaké paragrafy na trestanie obchodníkov, ktorí by neodôvodnene zvyšovali ceny, nie sú. Ministerstvo spravodlivosti pripúšťa, že sa tam môžu objaviť. „V prípade, ak to bude požadovať pán premiér, tak áno,“ uviedol hovorca rezortu Michal Jurči.
Platný zákon dnes sudcom umožňuje poslať do väzenia páchateľov za krádeže, rôzne druhy podvodov, spreneveru. Trestný zákon však nepozná kvalifikáciu trestného činu – špekulatívne či ničím neodôvodnené zvyšovanie cien. Ako by orgány činné v trestnom konaní dokazovali obchodníkovi, že tovar zdražuje neodôvodnene, však ministerstvo nevysvetlilo. Je preto otázne, či by polícia postupovala tak, ako to budú robiť od augusta obchodní inšpektori, a obchodník by musel vydokladovať zdražovanie zo svojej cenovej evidencie.
Za krádeže či podvody sú tresty od dvoch do pätnástich rokov podľa výšky spôsobenej škody. Pri miliónových podvodoch môže skončiť páchateľ vo väzení za škodu viac ako 4 milióny na pár rokov. Pri miliardových podvodoch môžu súdy udeliť tresty do 15 rokov, čo sa však nestalo ani v prípade podvodov v nebankových subjektoch BMG, Horizont či AGW.
Obchodníkom zatiaľ hrozí len pokuta do milióna korún od obchodnej inšpekcie. Tá začne v priebehu leta popri Štatistickom úrade a vybraných spotrebiteľských združeniach pravidelne kontrolovať ceny nielen v obchodoch, ale aj v reštauráciách či za rôzne služby. Na mušku si vezmú aj dvíhanie cien bez zjavnej príčiny. Spotrebiteľské družstvá chcú zase mená obchodníkov, ktorí budú neodôvodnene zdražovať, uverejňovať na tzv. čiernej listine.