Medzi desiatimi obvinenými sú aj traja najvyšší manažéri Slovenskej správy ciest z rokov 1999 až 2001 – riaditeľ Dušan Matonok, ekonomický námestník Roman Veselka a investičný námestník Valerián Horváth. Veselka mal takto získať milión, Matonok 280-tisíc a Horváth 216-tisíc švajčiarskych frankov.
Tunel Branisko (YouTube)
Roman Veselka, jeden z bývalých čelných predstaviteľov SSC, pripustil, že peniaze sa dostávali na súkromné účty. Tvrdí však, že to nesúviselo s tunelom Branisko a peniaze boli z účtov vrátene späť. Komu, to už nespresnil. Veselka tak reagoval na informácie polície.
„Záver vyšetrovateľa o spojení výstavby technologickej časti tunela Branisko s prevodom peňazí bývalých manažérov správy ciest je účelový. Polícii boli doložené hodnoverné informácie, aj zo strany švajčiarskych orgánov, že išlo o aktivitu, ktorá vôbec nesúvisela s výstavbou tunela Branisko,“ doplnil Veselka.
Podľa neho polícia ignoruje fakt, „že peniaze týkajúce sa tohto obchodu boli ešte v roku 2004 vrátené bývalými manažérmi SSC, na čo existujú hodnoverné doklady, ktoré sú tiež v rukách vyšetrovateľa“.
Tunel Branisko sa staval osem rokov, od apríla roku 1996, keď stavbu spustil súčasný minister školstva Ján Mikolaj, ktorý v tom čase pôsobil v tretej Mečiarovej vláde na čele Slovenskej správy ciest. On podpísal zmluvy s dodávateľom hlavnej časti tunela, s firmou Vodohospodárska výstavba, aj s ďalšou firmou ZPA Křižik na vybavenie tunela technológiami.
Obe tieto firmy si neplnili povinnosti, ako mali, meškali so stavbami a predmetom skúmania vyšetrovateľov v minulosti boli aj zmluvy s týmito firmami. K zmluve na samotné postavenie tunela je 76 dodatkov, časť z nich podpísal Mikolaj a väčšiu časť Veselka a Matonok ako nominanti Dzurindovej vlády. Najväčšie predraženie dodatkami bolo urobené pri dodávke technológií firmou ZPA Křižik, z pôvodných necelých 700 miliónov korún nakoniec štát zaplatil 1,9 miliardy korún.
Národná diaľničná spoločnosť v stredu odmietla uviesť, koľko celkovo stála stavba tunela. Napriek tomu, že od roku otvorenia tunela v roku 2003 do začiatku tohto roka sa niekoľkokrát čelní predstavitelia spoločnosti vyjadrovali k cene. Uvádzali rôzne sumy v rozpätí 5 až 7 miliárd korún. Rovnako diaľničná spoločnosť odmietla v stredu uviesť aj to, koľko ľudí pracuje na prevádzke tunela a koľko ročne stojí štát jeho prevádzka.