Mosty z eurobankoviek nikde nestoja

Ako prvú navrhol pred 25 rokmi tisícšilingovú bankovku. Na konzervatívnych Rakúšanov však veľký dojem neurobila. Verejnosť aj médiá ju označili za najškaredšiu bankovku, akú kedy vydali.

01.04.2008 08:38
Robert Kalina Foto:
Robert Kalina, rakúsky výtvarník, ktorý navrhol eurobankovky.
debata

O trinásť rokov neskôr, keď ju nahrádzala modernejšia nasledovníčka, však za starou „škaredou“ bankovkou s nostalgiou banovali. Hrdí však mohli byť na jej autora, Roberta Kalinu, ktorý v tom istom roku 1996 zvíťazil v celoeurópskej súťaži výtvarných návrhov na eurové bankovky.

Jeho okná a brány na prednej strane a mosty na rubovej strane budúcich eurobankoviek zaujali najviac odborníkov v medzinárodnej porote a oslovili aj najviac ľudí v prieskume verejnej mienky. Na papieri ich postupne od roku 1999 zvečnili viaceré európske tlačiarne a do obehu sa v 12 krajinách dostali o tri roky neskôr.

Kalina si však pri dizajne eurobankoviek nemohol dovoliť príliš popustiť uzdu fantázii. „Návrhy mali reprezentovať motívy z architektúry jednotlivých období, ktoré boli určené pre každú bankovku,“ vysvetlil výtvarník, ktorý dodnes pracuje ako art direktor v Rakúskej tlačiarni bankoviek a cenín.

Návrhy navyše nemohli obsahovať žiadne skutočné stavby ani osoby, ktoré by sa spájali s jednotlivými členskými štátmi. Všetky národné prvky museli byť na bankovkách potlačené, na rozdiel od mincí, na ktorých zadnú stranu si krajiny môžu umiestniť vlastné národné motívy.

Kalina študoval prvky predpísaných období architektúry, z ktorých bolo treba čerpať, a hľadal v nich hlbšiu symboliku. „Zaujal ma motív mostov, ktoré vždy spájajú dva body a symbolizujú komunikáciu medzi ľuďmi v Európe aj so zvyškom sveta. Na prednú stranu bankoviek som napokon spracoval brány a okná, ktoré môžu znamenať otvorenosť a budúcnosť,“ dodal. Žiadna zo stavieb zobrazených na eurových bankovkách však v skutočnosti neexistuje.

Papierové eurá, ktoré navrhol rakúsky dizajnér, používa v súčasnosti ako oficiálne platidlo približne 320 miliónov ľudí v 15 európskych krajinách. Od januára by sa k nim malo pripojiť aj Slovensko. Vlastné bankovky si však tlačiť nebude. Požičia si ich zo susednej Rakúskej centrálnej banky.

„Budeme potrebovať približne 188 miliónov kusov eurobankoviek v hodnote vyše sedem miliárd eur, čo je 228 miliárd korún,“ uviedla členka Bankovej rady Národnej banky Slovenska Milena Koreňová. Ak by sa tieto bankovky podľa nej poukladali vedľa seba, vytvorili by plochu veľkú ako 450 futbalových ihrísk.

Komerčné banky mali dovčera nahlásiť NBS, koľko eurobankoviek a mincí budú potrebovať do zásoby ešte predtým ako sa eurom u nás začne platiť. „Predbežne žiadajú banky 47,7 milióna kusov papierových eur v hodnote 922 miliónov a 202 miliónov kusov mincí za 72 miliónov eur,“ dodal Koreňová.

Tému o eurobankovkách a rozhovor s Robertom Kalinom
čítajte v prílohe Euro v utorok 8. apríla

debata chyba