Krajina už prišla o tretinu výroby, 70-tisíc ton, keď sa v roku 2007 zatvoril cukrovar v Dunajskej Strede.
Po reforme trhu s cukrom, ktorá priniesla výrazné zníženie cien repy, majú zvyšné dva cukrovary – Považský cukor v Trenčianskej Teplej a Slovenské cukrovary v Seredi – problém uzavrieť zmluvy s preriedeným počtom pestovateľov. Časť z nich využila v jeseni ponuku únie a vzdala sa za odškodné pestovania repy. Zvyšok repárov teraz požaduje aspoň 90 až 95 percent z cien, aké dostávajú rakúski a nemeckí farmári.
Necelý mesiac pred sejbou cukrovej repy má Považský cukor, ktorý vlastní nemecký Nord Zucker, podpísané zmluvy len s 30 percentami pestovateľov. Jeho konkurent Slovenské cukrovary, vlastnený rakúskou Agranou, zatiaľ tiež nedospel k dohode. Cena cukru sa po reforme zrútila zo 46 na tohtoročných necelých 29 eur za tonu.
„V Rakúsku a Nemecku priplácajú cukrovary farmárom okolo šesť eur, čím sa cena dostáva na náklady pokrývajúcich 35 eur za tonu. Chceli by sme, aby nám Agrana a Nord Zucker zaplatili aspoň 95 percent z ceny, ktorú sú ochotní dať rakúskym a nemeckým farmárom,“ povedal predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Ondrej Laco.
Slovenské cukrovary navrhli pestovateľom pridať v rámci trojročnej zmluvy jedno, 1,5 a 1,7 eura, ale repári ponuku odmietli. „Nemožno porovnávať životnú úroveň v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku. Je to síce pekný, ale nie úplne správny argument,“ reagoval na požiadavku pestovateľov Dušan Janíček, riaditeľ pre vonkajšie vzťahy v seredskom cukrovare.
„Cukor sa v strednej Európe predáva po 600 eur za tonu, kým v západnej Európe ide po 650 eur. Kto dostane viac na výstupe, môže dať viac aj na vstupe,“ povedal generálny riaditeľ Považského cukru Ivan Kardoš. Podľa neho nemožno mechanicky porovnávať dodávateľsko-odberateľské vzťahy v materských krajinách a na Slovensku. Tam na rozdiel od nás sú farmári podielnikmi cukrovarov.
V hre o cenu repy zápasia nielen pestovatelia s cukrovarníkmi, ale medzi sebou súperia aj obe spoločnosti. Farmári im navrhli, aby pristúpili na ďalšie až 50-percentné zníženie národnej kvóty, ktoré by prinieslo výrazné finančné náhrady tým, čo by odstúpili. Oba cukrovary, ktorým ide o využitie beztak znížených kapacít, to však pripúšťajú skôr ako teoretickú a nie praktickú možnosť.
Vlani klesla po prvý raz plocha cukrovej repy pod 20-tisíc hektárov. Ešte pred troma rokmi sa repa pestovala na ploche 30-tisíc hektárov. „Ak farmári nedostanú za repu zaplatené, zasejú namiesto nej jačmeň, ktorého ceny prekonávajú rekordy,“ povedal Laco. Úplné zrušenie výroby repy a cukru by podľa neho prinieslo dvojaž trojnásobné zvýšenie spotrebiteľských cien cukru.
„Preinvestovali sme takmer dve miliardy korún, nechystáme sa zatvoriť Považský cukrovar,“ povedal Kardoš. Súhlasil však, že krajina, ktorá nemá vlastný cukor, zaplatí zaň z dovozu viac.