Na rozdiel od nedávnej minulosti však vodiči šesťdesiatku v obci málokedy dodržiavajú a chodníky po vybudovaní kanalizácie ešte nestihli zrekonštruovať. Rýchlo sa menia aj pomery v obci.
Obyvatelia Zavaru si zvykajú na kultúru nových susedov z východného Slovenska či Rumunska, ktorí sa v automobilke niekedy neohrejú ani tri mesiace. A na sídlisko s päťsto bytmi prichádzajú stále noví „Zavarčania“.
Pravidlá dediny sa menia
Z päťsto bytov je zatiaľ obsadených štyristo. Starousadlíci mali podľa starostu Rudolfa Baroša spočiatku strach z nových obyvateľov, problémy však podľa neho boli a sú len drobné.
„Zatiaľsú v obci len krátko a nestihli sa ešte ani poriadne zabývať,“ začína ústretovo.
Rumuni boli trošku hlučnejší. „Dvoch z nich sme zaregistrovali aj vo futbalovom tíme obce, ale po tom, čo išli na dovolenku domov, sa už nevrátili. Oni nie sú tak veľmi na prácu,“ dodáva starosta.
Peter Švec, hovorca automobilky, potvrdil, že Rumunov začínalo približne 180, teraz sa ich počet znížil pod päťdesiat.
„Boli tu len na sezónne práce,“ hovorí Švec. Príčinou odchodu Rumunov, ale aj mnohých východniarov boli však podľa starostu aj platy. „Počul som, že v Peugeote sú veľmi slabé podmienky.“
Robotník z Peugeotu Alexander Hmilanský si, naopak, myslí že plat je slušný. Hmilanský prišiel do Peugeotu aj do Zavaru pred troma mesiacmi. Trvalý pobyt má však stále v rodných Košiciach. „Som tu len krátko, načo by som sa nahlasoval. Obec je fajn, ja som však z mesta, takže ten rozdiel cítim.“
S platom je spokojná aj Ružena Randliseková. Prišla z Rimavskej Soboty aj so sesternicou len pred mesiacom. „Pracujem v Sony v Trnave. Platovo mi to však vyhovuje. Dostávam 90 korún na hodinu a je to určite lepšie ako u nás,“ zhodnotila Gemerčanka.
Nie všetci starousadlíci sú však so zmenami spokojní. Ťažko si zvykali najmä na Rumunov. „Niektorí kradli zo zá hrad ovocie a zeleninu. No už je našťastie pokoj,“ uviedol Daniel Moncman, učiteľ miestnej základnej školy. „Myslím, že to nedopadlo tak ružovo, ako sa hovorilo. Veľa vecí sa zanedbalo a okrem bytových jednotiek sa nevybudovalo nič. Chýba najmä sociálna vybavenosť. Problémy medzi žiakmi nie sú, ale chýbajú nám kapacity,“ uzavrel Moncman. Napriek tomu pri vstupe do školy víta žiakov nástenka s radami, čo robiť, keďich šikanujú.
Trvalý pobyt sa nedá vynútiť
Starosta si od nových ľudí sľuboval viac peňazí. Pred dvoma rokmi predpokladal, že počet obyvateľov sa zvýši z pôvodných 1 750 na 3 600. Nestalo sa tak. Do nových bytov sa začali zamestnanci Peugeotu húfne sťahovať začiatkom tohto leta. Trvalý pobyt v obci však nahlásilo len približne dvestôudí. „Ďalších štyristo ľudí má nahlásený len prechodný pobyt. Z toho však obec nič nemá a ak sa neprihlásia, tak vlastne naši doplácajú na nich,“ sťažuje sa Baroš.
Každá obec získava od štátu na jedného obyvateľa približne päťtisíc korún. Z pridelených peňazí potom dedina zabezpečuje údržbu ciest, chodníkov či školy. Ak však občan má nahlásený len prechodný pobyt, obec nedostane nič.
Starosta Zavaru chce docieliť, aby sa všetci museli prihlásiť. „Bojujeme za to, aby tí, ktorímajú byt, museli mať aj trvalý pobyt. Tvrdili mi, že sa to vyrieši do konca roka, všetko však závisí od dcérskych spoločností BK Group a Peugeotu. Taká bola dohoda od začiatku,“ hovorí starosta.
Peter Švec, hovorca PSA Peugeot Citroën, tvrdí, že by uvítali, ak by ich zamestnanci prejavili pri nadobudnutí bytov záujem aj o trvalý pobyt. „Naši zamestnanci sa v konečnom dôsledku musia rozhodnúť sami, my ich nemôžeme prinútiť. Právne je to jednoducho neobhájiteľné. Tak sme informovali aj obec Zavar.“
Dedina sa podľa slov starostu začína rozvíjať, ale zatiaľ je všetko v štádiu príprav či územného konania: nový priemyselný park, polyfunkčné centrum, križovatka, chodníky, kruhový objazd, rozšírenie základnej a materskej školy o nový pavilón, telocvičňu a dokonca aj plaváreň. „Projekty sú pripravené a čakajú na schválenie. Budúci rok chceme požiadať o eurofondy na rozšírenie školy,“ dodáva Baroš.
Ekonomický rozvoj však obci nemožno uprieť. Namiesto 21-miliónového rozpočtu z roku 2004 má Zavar tento rok na svoje výdavky k dispozícii takmer dva razy toľko, takmer 42 miliónov. Rozdiel cíti obec aj na príjmoch od právnických osôb z daní zo stavieb. Pred tromi rokmi obec zo stavieb v katastri ročne získala len niečo viac ako 800-tisíc korún, pričom tento rok získala 15,5 milióna korún. Teda takmer dvadsaťnásobok. Príjmy má obec najmä zo závodu Peugeotu, teda zo zastavanej plochy, ktorá je prevažne na území Zavaru. Na pôde obce stojí aj celý logistický park.
Čo sa zmenilo v obci Zavarpo príchode PSA Peugeot Citroën?
Anna Masnicová, pracovníčka pošty
S novými, čo sem prišli bývať, je akurát veľa roboty. Nenahlásia sa, neodhlásia, jednoducho neprídu. Poštárka sa potom môže aj roztrhať. Ani len mená si na schránky nenapíšu, pritom im chodia aj balíky a peniaze. Všetko musíme zisťovať my. Napriek tomu sme radi, že to tu celé postavili. Veď aj naši sa zamestnali v Peugeote.
Dušan, podnikateľ
Na uliciach je teraz oveľa rušnejšie. Autá jazdia po ceste ako na veľkej cene. Ľudia, čo sem prišli, sú často divokí. To sútaké drobnosti, na ktoré nie sme zvyknutí. Idú po ulici, vykrikujú na seba ako odtrhnutíz reťaze. Keď pijú pivo, tak plechovku odhodia na ulicu, či nezatvoria za sebou dvere. Sú to síce maličkosti, no takéto správanie sa mi nepáči. U nás bolo vždy ticho, žijem tu celý život a mne sa to tak páčilo. Všetko je dnes ešte viac rozbité. Sľubovali, že opravia cesty a nič sa nepohlo. A tí noví navyše aj kradnú: dyne, rajčiny, jabĺčka priamo zo záhrady.
Jozef Miklošovič, dôchodca
S ľuďmi sa dá vychádzať a páči sa mi, že sa v obci začalo budovať. Pripravujú chodníky a bude sa robiť aj kruhový objazd. Pre deti spravili ihrisko. Našťastie sa bude stavať aj polyfunkčné centrum, pretože obchod nám tu chýba. Na sídlisku sú aj potýčky, ale my o tom ani nevieme, to majú medzi sebou ľudia z Peugeotu. Aj predtým tu bolo veľa robotníkov, bývali v podnájmoch u nás v domoch. No vždy sme si zvykli a neboli nijaké problémy. Aj Maďari tu boli a bol pokoj. My ich vlastne nepoznáme, no nič proti nim nemáme. Ak súoni slušní, nám nemá čo prekážať. Niekedy prídu za nami aj do krčmy. Slušní sú, zabavia sa, zaspievajú si. Myslím, že všetko sa u nás zlepšuje. A možno už nebude Zavar pri Trnave, ale
