Stretnutie, venované globálnej zmene klímy, sa skončilo priblížením sa pozícií USA a Európskej únie. Proti stanoveniu konkrétnych číselných limitov sa však postavili Japonsko, Švajčiarsko, Rusko, Kanada a Nový Zéland. Postarali sa tak o vzrušenie na konferencii, ktorú inak účastníci popisovali ako hladkú a konštruktívnu. Rakúsky minister životného prostredia Josef Pröll napriek tomu konštatoval, že „sa podarřilo dostať rokovanie o ochrane klímy po roku 2012 do pohybu“.
Výsledky rokovania majú slúžiť ako východisko pre decembrovú medzinárodnú konferenciu ministrov životného prostredia o klíme, ktorá sa bude konať na Bali.
Zapojenie sa Spojených štátov amerických do medzinárodných opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov je považované za kľúčové, aby sa mohol proti otepľovaniu viesť efektívny boj. Preto bolo nádejné vyhlásenie vedúceho americkej delegácie Harlana Watsona, že „je viac oblastí, v ktorých sme zajedno, než tých, pri ktorých sa nezhodujeme.“ Podľa Prölla prejavila ochotu spolupracovať aj Čína.
Na Bali sa má rokovať o ďalších opatreniach po vypršaní platnosti tzv. kjótskeho protokolu. Viedenské rokovania boli podľa Watsona dobrou prípravou na hľadanie kompromisov, aj keď konkrétne záväzky ešte nepriniesli.
Ciele pre znižovanie emisií skleníkových plynov stanovené v Kjóte platia do roku 2012 a svet sa bude musieť zaoberať otázkou, čo robiť potom, najmä keď s plnením záväzkov majú mnohé krajiny problémy. Niektorí najvýznamnejší znečisťovatelia, najmä USA, Čína a India sa k protokolu vôbec nepripojili.
