Otepľovanie prepisuje plodinovú mapu

Slovenské poľnohospodárstvo v krátkom čase zmení svoju tvár, tvrdí vedec Zoltán Bedrna v rozhovore pre Pravdu. Subtrópy tu však nebudú, dodáva.

06.08.2007 16:02
Zoltán Bedrna Foto:
Zoltán Bedrna
debata

Po tretí raz od roku dvetisíc zažíva Slovensko mimoriadne horúce leto. Padli štyridsiatky, žatva sa začala dva týždne pred prázdninami a pás teplomilných plodín začína postupovať na sever. Celosvetové otepľovanie zmení v krátkom čase slovenské poľnohospodárstvo. Tvrdí to Zoltán Bedrna, pôdoznalec a ekológ.

Nemôže sa stať, že prídeme o štyri ročné obdobia, ktoré máme v sebe geneticky zakódované rovnako ako rastliny?

Nie, to sa zrejme nestane. Sme v severnom miernom pásme, kde štyri ročné obdobia zostanú, ale prídu miernejšie zimy a horúcejšie letá. Bude vládnuť počasie prirodzené pre prechod k subtropickej klíme, Slovensko sa však nestane subtropickou oblasťou.

Čo sa u nás bude pestovať a čo nie?

Zhoršia sa podmienky na prezimovanie ozimín a ovocných stromov pre nedostatok snehovej pokrývky v nížinách. Zvýši sa výskyt niektorých chorôb. Napríklad bude viac múčnatky na viniči, ale aj obilninách. Rozšíri sa hniloba a premnožia sa škodcovia. Budú mať nie jedno, ale dve až tri pokolenia potomkov a objavia sa nové teplomilné druhy burín. V pôdach ubudne humus.

Zdá sa, že otepľovanie prepíše plodinovú mapu Slovenska. Nedostane sa kukuričný pás aždo Tatier?

Veruže áno! V okolí Popradu či na Orave bude bežné pestovanie kukurice, ktorá je náročná nielen na teplo, ale aj na vlahu. Na severe vlaha zostane, a teplo tam príde. Preto sa tam bude dať pestovať aj fazuľa. Na juhu Slovenska sa zhoršia podmienky na pestovanie jarín, oziminy ešte zmenu zvládnu. Ťažisko zeleninárstva sa presunie na sever vrátane teplomilnej papriky. Tá sa bude dať pestovať nie z priesad, ale rovno z osiva.

Najväčšie úrody obilnín už nie sú na Žitnom ostrove, ale severnejšie v okolí Topoľčian, Piešťan. Čo je príčinou týchto zmien?

Vysvetlenie treba hľadať v kombinácii vplyvu tepla a vody na obilniny. Severnejšie oblasti Slovenska, kde je chladnejšie a sú tam aj väčšie zásoby zimnej vlahy, pretože zimy sú ešte zimami, budú úrodnejšie ako Žitný ostrov. Na slovenskom juhu budú zimy teplé a s malými zrážkami. Takže zimné zásoby rastlinami dostupnej podzemnej vody nebudú stačiť na vytvorenie takej úrody, aká tu bývala.

Budú žiť naše deti a vnuci v inej poľnohospodárskej a vidieckej krajine?

Áno, pretože prostredie na život rastlín, ktoré formuje teplo a voda, sa mení. Menia sa totiž „mocenské pomery“ medzi vodou a teplom, ktoré rozhodujú o vývoji a zastúpení rastlín v krajine, úrodách obilia, ovocia a zeleniny. Zvyšovaním teploty a znižovaním zásob vody sa zmenia prirodzené rastlinné spoločenstvá vrátane lesov. Ihličnaté ustúpia a rozšíria sa listnaté lesy. A dôjde aj k zmene skladby pestovaných poľnohospodárskych plodín.

Nie sme vari úplne bezbranní, na Žitnom ostrove sú veľké zásoby podzemnej vody a v kanáloch prúdi dunajská voda.

Zavlažovanie sa stane rozhodujúcim pre tvorbu úrod na juhu Slovenska, bude to faktor číslo jeden. Nesmieme však zabúdať, že zásoba dostupnej podzemnej vody uspokojuje nároky rastliny len z jednej tretiny a zvyšné dve tretiny prinášajú prírodné zrážky. Ak nebude dosť pršať najmä v čase nalievania zrna, keď sa tvorí úroda, obilia bude málo a jeho pestovanie sa stane rizikovým.

Vieme si predstaviťv šetky riziká, ktoré prinesie otepľovanie?

Minimálne ich vieme dosť dobre predpovedať. Prepis plodinovej mapy ovplyvní výskyt nových škodcov a chorôb, ktoré sú typické pre teplomilné oblasti. Rastliny na našom území nie sú na ich vpád pripravené. Prirodzených nepriateľov už nezničí zima ani klasické pesticídy. Nemožno vylúčiť, že v Európe dôjde až ku katastrofickým stratám na úrode. Pôjde o biologické straty vyvolané povedzme kobylkami, chorobami a epidémiami, ktoré sú spojené so zmenou ekologických podmienok.

Hovorí sa, že život je zmena. Vaša predpoveď však nie je ani trochu optimistická.

Je realistická. Každá zmena ekologických podmienok prináša aj zmenu bioty – súboru živočíchov a rastlín v určitom priestore. Nové teplotné a vlhkostné pomery zmenia aj dátumy výsevov a zberu plodín. Ostatne už tohto roku sa začala žatva v polovici júna a nie v júli. Pokračujúce otepľovanie teda zmení celý poľnohospodársky kalendár.

Nový poľnohospodársky kalendár, nová mapa plodín. Čo bude s pestovaním hrozna? Neodsťahuje sa spod Malých Karpát pod Tatry?

Nie, veď hrozno rastie aj v subtrópoch. Na Slovensku však už bolo obdobie, keďvinič pestovali aj na Spiši. V starých katastrálnych mapách Spiša sú niektoré parcely označené ako vinohrady. Nedá sa vylúčiť, že vinič sa tu znova objaví. V minulosti sme mali dve obdobia, keď bolo na Slovensku podstatne teplejšie ako v súčasnosti. Priemerné ročné teploty dosahovali 14 stupňov oproti súčasnému dlhodobému priemeru 10 až 11 stupňov Celzia.

Kedy to bolo?

V období Rímskej ríše aždo roku 400 nášho letopočtu a ešte oveľa skôr zhruba 7 000 rokov pred naším letopočtom, keď vládlo tzv. atlanticum. Vtedy bolo na Slovensku veľmi teplo a veľa zrážok. Takéto obdobia sa opakujú.

Nepredpokladám, že sa zachovali katastrálne mapy z čias Ríma na Slovensku. Z akého obdobia mohli pochádzať spišské mapy, označujúce pozemky za vinohrady?

Teplejšie obdobia na Slovensku sa vyskytovali v stredoveku. Z tohto obdobia sa názvy potom preniesli do máp zakresľovaných v čase cisárovnej Márie Terézie. Nemenným geologickým faktom je kolísanie teplôt v priebehu dlhších období vývoja našej planéty. Na Slovensku pred dvoma miliónmi rokov vládli subtrópy až trópy, bolo to strašne dávno. Dôkazom toho sú červenozeme, ktoré sa vyskytujú len v subtropických oblastiach.

A kde ich máme?

Nachádzame ich ako tzv. pochované pôdy na sprašových pahorkatinách – v okolí Senca, Trnavy aj Nitry. Sú to tzv. historické pôdy. Keďprišlo chladnejšie ľadové obdobie, vietor na tieto pôdy nafúkal spraš. Preto hovoríme, že červenozeme boli pochované.

Zopakuje sa minulosť?

Budúcnosť najskôr poznamená častejší výskyt rokov s extrémnymi teplotami a zrážkami. V Európe to môže vyzerať ako toto leto – v Anglicku sú záplavy, kým nám voda chýba. Celkové zmeny povedú k stúpaniu priemernej ročnej teploty vzduchu z 10 na 14 až 15 stupňov. Ako som však povedal, nezmeníme sa na subtropickú oblasť s priemernou ročnou teplotou 20 až 21 stupňov Celzia. Tie výkyvy budú cyklické, niekedy príde chladnejší, inokedy teplejší rok. Pre poľnohospodárstvo je vždy nebezpečnejší extrémny rok ako postupné otepľovanie.

Sú extrémy počasia, ktoré sme prežili a ktoré sa môžu opakovať, výzvou na posilňovanie vlastnej poľnohospodárskej výroby?

Európa môže maťpre sucho nedostatok potravín, a to už vo veľmi krátkom čase. Domáca výroba potravín je vždy bezpečnejšia, lacnejšia, ale najmä je pod vlastnou kontrolou, zatiaľ čo dovoz je vždy regulovaný zvonka. Pri rozumnej poľnohospodárskej politike Slovensko nemusí prísť o potravinovú bezpečnosť ani v klimaticky neistej budúcnosti.

Viete ju opísať?

Voda, bez ktorej nič nenarastie, bude drahšia, lebo bude aj ťažšie dostupná. Jej zásoby budú len polovičné. Nevyhnutnosť zavlažovať povedie k zdraženiu potravín. Slovensko, ktoré je strechou Európy, bude musieť zachytiť ešte viac vody ako doteraz. Pod Žitným ostrovom sú však obrovské zásoby podzemnej vody a preteká ním Dunaj. Na závlahy by preto malo byť dosť vody.

Slovensko je malá krajina, ale bude žať dôsledky klimatických zmien ako veľké krajiny. Príde ľudstvo vôbec k rozumu?

Máme svoj diel zodpovednosti, hoci nie taký veľký ako veľké národy. Všetci si musíme uvedomiť, že obrovským narastaním priemyslu, bezohľadnou zástavbou, ktorá u nás likviduje najlepšie pôdy, si pílime konár, na ktorom sedíme. Človek je už dnes premnožený druh a príroda nemá rada premnožené druhy. Ak sa teda nespamätáme, príroda nás zničí teplom, záplavami, škodcami, chorobami. Ak chceme prežiť v stále narastajúcom počte, musíme sa o prírodu starať lepšie.

Dokážeme to?

Áno. Na Slovensku už zalesňujeme mnohé plochy a tým krajine pomáhame. Máme dosť pôdy na výrobu potravín, ak, pravda, najúrodnejšie nepadnú do desať rokov pod priemyselné parky a bytovú výstavbu. Mali by sme mať viac nádrží na zachytávanie vody a ešte viac čistiarní odpadových vôd, aby sme mali čisté svedomie aj pred susedmi, ku ktorým naša voda odteká. Tak sa pričiníme, že v Európe budeme zdravo žiť.


Zoltán Bedrna (74). Je člen slávneho tímu vedcov, ktorý spracoval vo svete vysoko oceňovanú pôdnu mapu Slovenska. Teraz slúži okrem iného na výpočet cien pôdy. Bedrna je autor a spoluautor 40 vedeckých aj populárnych kníh. Prednáša na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

debata chyba