Podvody vzali z bánk cez 400 miliónov

Úveroví podvodníci stihli pripraviť banky a stavebné sporiteľne za prvý polrok už o vyše 430 miliónov korún. Ide o škody z prípadov, ktoré nahlásili polícii. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška im však škody klesli na polovicu.

20.07.2007 12:26
Peniaze, banka Foto:
Peniaze, banka

Medziročne sa znížil aj počet nahlásených podvodov. Polícia ich do konca júna zaevidovala takmer 2300, zatiaľčo vlani ich riešila vyše 3200. Pokles prípadov pripisujú policajti aj banky dvom dôvodom.

Prvým je uvoľnenie podmienok pri posudzovaní prípadov, keď sa k pôžičke dostane človek, ktorý banku v žiadosti zavádzal. „Napríklad dlžník síce uviedol banke nepravdivé údaje, úver však riadne spláca a týmto konaním sa nedopúšťa trestného činu úverového podvodu,“ spresňuje v stanovisku pre Pravdu Prezídium Policajného zboru.

Ako vysvetľuje hovorca prezídia Martin Korch, dlžník v takom prípade poskytol banke zavádzajúce údaje, napríklad o výške príjmu, aby pôžičku vôbec získal. Neplánoval ju nesplácať. K prehodnoteniu pravidiel došlo na podnet Generálnej prokuratúry.

Pod pokles úverových podvodov sa podpísalo aj podrobnejšie overovanie žiadateľov samotnými bankami ešte pred poskytnutím pôžičky. Umožňuje im to výmena informácií o starších pôžičkách a doterajších dlžníkoch, ako aj overovanie príjmov žiadateľov v Sociálnej poisťovni.

Banky vďaka tomu odhalia viac špekulantov, ktorísa s nadhodnoteným príjmom dostanú k pôžičke, ktorú však od začiatku neplánujú splácať. Napríklad Prvá stavebná sporiteľňa vďaka overeniu príjmov v poisťovni zamietla za posledné mesiace desatinu žiadostí o úver či medziúver.

„Najčastejšie pokusy o podvod zaznamenávame pri nezabezpečených úveroch,“ konštatuje Miriam Fuňová zo Slovenskej sporiteľne. Ide o spotrebné úvery, pri ktorých nemusí dlžník uviesť presný dôvod, na čo peniaze použije. Väčšie škody spôsobujú bankám pritom firemní dlžníci ako špekulanti z radov bežných občanov.

Naopak, ako dopĺňa Fuňová, najmenej rizikové úvery sú tie, kde dlžník ručí banke nehnuteľnosťou. Pri nich sa počet novonesplácaných pôžičiek ročne pohybuje za celý trh rádovo v desiatkach, pričom banky ich schvália desaťtisíce.

Väčšinu úverových podvodov páchajú organizované skupiny. Bežný je postup, keď si skupina ľudí založí spoločnosť s ručením obmedzeným. Vydávajú potom falošné doklady o príjmoch často ľuďom zo sociálne najslabších vrstiev. Zakladatelia firmu včas likvidujú a presúvajú sa do iného regiónu.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba