Podľa údajov ministerstva v krajinách únie zatiaľ pracovalo približne 200-tisíc Slovákov, z toho vyše 30-tisíc nelegálne. V pôvodných členských krajinách únie našla zamestnanie približne polovica z tohto počtu.
Podľa ministerstva sa nepotvrdila ani obava, že po vstupe do únie nastane zo Slovenska odliv špičkových odborníkov do pôvodných členských štátov za lepšími platovými podmienkami.
Do zahraničia skôr odchádzali mladí ľudia bez záväzkov, ktorí chceli nadobudnúť skúsenosti a prehĺbiť si jazykové a odborné vedomosti, ale aj spoznať iné krajiny a kultúry. Vo väčšine prípadov ich cieľom nie je usadiť sa v inom členskom štáte natrvalo.
Niekoľko tisíc občanov únie pracovalo minulý rok aj na Slovensku. „Mobilita medzi občanmi členských krajín únie je vzájomná,“ tvrdí ministerstvo.
Výber krajiny ovplyvnil aj jazyk
Slováci zo „starej Európy“ uprednostňovali Britániu, kde sa zamestnalo vyše 36-tisíc ľudí. Nasledovalo Írsko s 15 200 zamestnanými Slovákmi. Obidve krajiny hneď po vstupe nových členských krajín otvorili svoj pracovný trh pre ich občanov. Ďalších 75-tisíc Slovákov pracovalo v susednom Česku a 20-tisíc v Maďarsku, uviedlo ministerstvo. Do Švédska, ktoré tiež otvorilo pracovný trh už na začiatku, však odišlo robiť len 88 ľudí.
K trojici krajín, ktoré sprístupnili svoj pracovný trh po vstupe Slovenska do únie, pribudnú od 1. mája aj Španielsko, Portugalsko a Fínsko, z nečlenských krajín únie aj Island. Ďalšie štáty avizovali zmiernenie obmedzení.
Prechodné opatrenia chce naopak až do roku 2011 uplatňovať Nemecko a Rakúsko, ktoré argumentujú obavami zo zvýšenej nezamestanosti. Sme presvedčení, že otázka prechodných období je skôr vnútropolitickou agendou, ako reálnym nástrojom ochrany a stability trhu práce, reagovalo ministerstvo práce na rozhodnutia tamojších parlamentov a vlád.