Ministerstvo obrany totiž bez vedomia vojakov zasiahlo do podmienok súťaže, keď pridalo úplne novú technickú požiadavku a určilo ju za najdôležitejšiu. V pôvodnom projekte zaobstarania MOKYS pritom vôbec nebola. Ide o systém velenia a riadenia. Problém je však v tom, že taký systém si už armáda päť rokov buduje v rámci iného projektu. Ten sa nazýva ASVR.
Na nezrovnalosti v podmienkach upozorňovali aj súťažiace firmy. Podľa informácií Pravdy sa súťažou zaoberá Vojenské obranné spravodajstvo.
Hoci podľa odborníkov nie je systém velenia a riadenia pri MOKYS-e najpodstatnejší, uchádzači mohli za splnenie tohto kritéria získať takmer polovicu všetkých možných bodov v danom kole. Tak to určili členovia komisie za ministerstvo obrany, ktorá pripravovala hodnotiace kritériá, pričom neinformovali ďalších členov, ktorých dosadil generálny štáb.
Na tento problém, ale aj na spomínané nezrovnalosti v celej súťaži, upozornil ministerstvo obrany dokonca aj generálny štáb. A to listom, ktorý podpísal zástupca náčelníka generálneho štábu Peter Gajdoš v mene neprítomného náčelníka Ľubomíra Bulíka. Upozornil v ňom na neúčelné vynakladanie peňazí, keďže do systému velenia ASVR ozbrojené sily od roku 2001 investovali už vyše štvrť miliardy korún. Gajdoš nechcel včera celú vec komentovať.
V spomínanom liste však generálny štáb označil zaradenie systému velenia do súťažných podkladov na MOKYS za neopodstatnené. „Je zarážajúce, že toto kritérium bolo zaradené do súťažných podkladov bez vedomia príslušníkov generálneho štábu – členov komisie pre prípravu hodnotiacich kritérií. … V konečnom dôsledku je ohrozená samotná transparentnosť obstarávania komunikačného systému,“ upozorňuje generálny štáb v liste. „Keďže predmetom obstarávania je komunikačný systém, a nie systém velenia a riadenia, váha tohto kritéria je neúmerná a nadhodnotená,“ tvrdí.
Podobný názor má aj odborník sa informatiku, ktorý si vzhľadom na závažnosť celého tendra neželá byť menovaný. „V tendri na komunikačný systém by nemal byť softvér medzi najvyššie hodnotenými položkami,“ povedal.
Ministerstvo obrany výhrady a podozrenia z netransparentnosti odmieta. „Nie. Komisia, ktorá zabezpečovala tieto veci, dala v plnej zodpovednosti požiadavky. Nemenilo sa absolútne nič. Jasne na samom začiatku bolo zadefinované, že spoločnosti musia predložiť, ako dokážu zabezpečiť utajovaný prenos, aké majú kryptovače,“ povedal člen výberovej komisie za ministerstvo obrany Stanislav Kendra.
Za systém velenia a riadenia mohol uchádzač v danom kole získať až 270 bodov z celkových 571. Položky ako typy a vlastnosti rádií či iných zariadení boli hodnotené nepomerne nižším počtom bodov.
„Len čo chce veliteľ riadiť, je to veľmi zodpovedný článok. Podmienky dostal každý účastník súťaže, žiadny nebol zvýhodnený ani poškodený,“ obhajoval Kendra vysoký počet bodov pre položku systém velenia.
Nezrovnalosti však boli aj v podkladoch pre uchádzačov. Systém velenia totiž nebol v oboch častiach podkladov, ako býva zvykom, ale len v jednej. A to v tej, kde sa uvádzalo, čo sa bude vyhodnocovať a koľko bodov je za to možné získať. V časti o technickej špecifikácii o tom nebola ani zmienka. Upozorňovali na to aj samotné firmy v otázkach, ktoré adresovali ministerstvu obrany.
Päťmesačná verejná súťaž na MOKYS sa blíži k záveru, víťaz by mal byť známy do konca mesiaca. Z pôvodných šiestich uchádzačov v hre zostali už len dve spoločnosti – nadnárodná BAE Systems a francúzska Thales Communications S.A. V poslednom kole bude rozhodovať viacero ukazovateľov, medzi inými aj ponúkaná cena.