Článok prinášame v spolupráci s časopisom Investor
Investor**** - sprievodca vo svete financií v júnovom čísle prináša:
Existuje niečo, čo dokáže uchovať hodnotu peňazí? Dozviete sa prečo a ako investovať do zlata, striebra, ropy či pšenice. Prečítate si o investoroch, ktorí prišli o všetko i o tých, ktorí zhodnotili svoju investíciu viac ako 100 násobne.
Zachováva si svoju vnútornú hodnotu na dlhý čas, nie je priamo závislé od hospodárskej politiky štátu a vždy sa dá predať. Zlato je finančný nástroj, ktorý je bez akéhokoľvek kreditného rizika. Na druhej strane na jeho cenu vplýva, či sa na trhu objavujú býčie alebo medvedie nálady. Zlato bolo totiž vždy útočiskom pri medvedích trhoch. Práve túto vlastnosť oceňujú uvedomelí investori.
Mať vo svojom investičnom portfóliu zlato znamená, že investor si chce uchovať hodnotu svojho majetku. Za posledných 200 rokov zlato dokázalo udržať krok s infláciou. Sám Alan Greenspan, šéf centrálnej banky v USA, sa v roku 1999 o zlate vyjadril nasledujúco: „Zlato stále reprezentuje rozhodujúcu formu platenia vo svete.“ Ďalším zaujímavým dôvodom na investovanie do zlata je jeho stály výnos v rámci majetkového portfólia. Jeho výkonnosť má sklon hýbať sa nezávisle od iných investícií a ukazovateľov národného hospodárstva. Dokonca aj malá časť celkového portfólia investícií venovaná žltému kovu dokáže pomôcť redukcii rizika.
Ako investovať do zlata
V praxi existuje veľa možností, ako kúpiť zlato na investičné účely. Investícia do zlata môže byť hmotná i nehmotná. Rozdiel medzi investovaním priamo do hmatateľného zlata a do finančných derivátov viazaných na zlato nie je vždy jednoznačný, obzvlášť, keď zlato ako také môže byť kúpené v niektorých formách bez toho, aby si ho jeho vlastník vyzdvihol u predávajúceho a odniesol domov. Zlaté šperky a klenotnícky tovar vôbec sa vo všeobecnosti síce za investíciu nepovažujú, no v niektorých krajinách sú práve šperky jednou z hlavných úschovní peňazí do budúcnosti.
Ak sa už človek rozhodne vložiť svoje úspory do zlata, mal by si najprv zodpovedať pár otázok, pretože zlato vyžaduje o čosi viac informácií ako bežné formy investovania.
- Prečo som sa rozhodol kúpiť si zlato?
- Chcem mať majetok, ktorý má byť k dispozícii kedykoľvek?
- Je kúpa zlata podporená mojím očakávaním, že cena zlata bude v blízkom čase rásť?
- Chcem mať zlato fyzicky alebo ho nechám v trezore a strážené?
- Aké náklady sú spojené s kúpou? – dane, sprostredkovateľská odmena, poistné či poplatok za uskladnenie?
- Je osoba, prostredníctvom ktorej uskutočňujem kúpu zlata, dôveryhodná a spoľahlivá?
- Ako zlato zapadne do portfólia už uskutočnených investícií?
História zlata ako platidla
Prvú zlatú mincu nechal vyraziť kráľ Croesus z Lydie (východná časť Turecka) v siedmom storočí pred naším letopočtom. Minca vážila osem gramov a obsahovala minimálne 25 % zlata. Odvtedy sa zlato stalo bežným platidlom. V súčasnosti sú mince a malé tehličky jednou z ciest, ako investovať aj relatívne malé sumy do tejto komodity.
Zlaté mince a investovanie
Prvú zlatú mincu, ktorá sa považovala za investičný nástroj, vyrazili v Južnej Afrike v roku 1967 a nazývala sa Krugerrand (alebo Kruger). Minca mala viacero veľkostí, pričom najväčšia vážila pri priemere takmer 3,3 cm 1,0909 troyskej unce (34 gramov). Investori môžu vložiť svoje peniaze aj do polovičného, štvrtinového a desatinového variantu mince. Minca bola napríklad pre množstvo Britov až do roku 1971 veľkou neznámou, pretože sa legálnou cestou nedala kúpiť. Postupom času sa Južnou Afrikou nechali inšpirovať aj ďalšie krajiny a dnes majú investori na výber z veľkého množstva mincí vydávaných vládami celého sveta. Pojem zlatá minca by sa nemal zamieňať s numizmatickými alebo pamätnými mincami, pretože ich hodnota závisí výlučne od záujmu zberateľov a nie od obsahu zlata, ako je to pri zlatých minciach. Presná špecifikácia zlatých mincí sa dá nájsť v priemyselnom katalógu.
Zlaté tyče
Komu sa zlaté mince mália a chce mať na váhu náročnejšie investície, môže si zaobstarať napríklad zlaté tyče alebo tehly. Zlaté tyče sa dajú kúpiť v rôznych veľkostiach a váhach. V ponuke si investor môže vybrať z jednogramových až štyristouncových (1 kilogram = 32,1507 troyskej unce). Pojem malá zlatá tyč znamená váhu najviac 1 kg. Podobne ako zlaté mince, aj zlaté tyče obsahujú minimálne 99,5 % čistého zlata.
Zlato na burze
Investori môžu okrem priameho investovania využiť aj rôzne finančné nástroje naviazané na túto komoditu.
Futuritný kontrakt na zlato je povinnosť kúpiť alebo predať dohodnuté množstvo v danej kvalite v presnom dátume za dohodnutú cenu. Výhodou tohto typu obchodu je zaručená cena zlata v budúcnosti. Futurity sú k dispozícii na komoditných burzách, z ktorých najväčšia je v New Yorku (www.nymex.com) a Tokiu (www.tocom.or.jp).
Opčný kontrakt na zlato je právo, ale nie záväzok kúpiť (call opcia) alebo predať (put opcia) dohodnuté množstvo zlata v dohodnutom čase. Opcie a futurity sa dajú kupovať a predávať prostredníctvom brokerov, rovnako ako bežné akcie.
K ďalším finančným derivátom patria waranty, ktoré vznikli v polovici osemdesiatych rokov. V súčasnosti sa zväčša využívajú investičnými bankami. Dávajú kupujúcemu právo kúpiť zlato v stanovenej cene v danom dni, za čo platí predávajúcemu prémiu. Varanty môžu byť spätne predané emitentovi kedykoľvek do času exspirácie.
Akcie naviazané na zlato
Iba nedávno sa rodina zlatých finančných nástrojov rozrástla o zlato v podobe akcií. The World Gold Council pustil na trh akciu, ktorá kopíruje cenu zlata. Investorom kúpou akcie odpadnú problémy a náklady spojené s poistením, uložením a transportom zlata po jeho nákupe.
Certifikáty na zlato
Vydávanie zlatých certifikátov sa datuje do roku 1933, do čias občianskej vojny v USA, keď boli súčasťou „Zlatého štandardu“. Denominované boli, ako inak, v amerických dolároch a dali sa vymeniť za zodpovedajúce množstvo zlata. Tieto cenné papiere sú už však roky z obehu. Neskôr ich nahradili certifikáty na striebro a následne zmenky centrálnej banky USA.
V súčasnosti certifikáty ponúkajú investorom možnosť vlastniť zlato bez toho, aby ho fyzicky prebrali. Vydávajú ich banky napríklad v Nemecku a vo Švajčiarsku. Pre klienta vlastníctvo certifikátu znamená mať potvrdenie o množstve zlata, ktoré uschoval v banke. Klienti takto šetria na poplatkoch za uskladnenie a poistenie.
Fondy zamerané na zlato
Množstvo produktov kolektívneho investovania sa zameriava na investovanie do akcií spoločností ťažiacich vzácne kovy. Pod kolektívnym investovaním treba chápať otvorené a uzavreté podielové fondy, investičné spoločnosti, unit trust a iné. Ich počet je obrovský, rovnako ako domovské krajiny jednotlivých fondov. Fondy sú riadne regulované finančné produkty, ktoré majú svoje špecifiká. Môžu mať rôzne investičné stratégie – môžu investovať výlučne do ťažobného priemyslu, iba do firiem ťažiacich zlato, do futurít na zlato alebo aj do všetkého, čo sa týka kovu.
Bolo by zavádzajúce porovnávať investovanie do ťažby zlata a priamy nákup žltého kovu. Ocenenie potenciálu ťažobnej firmy závisí od očakávaní trhov do budúcnosti, ceny zlata, nákladov na získanie gramu zlata, nákladov na nájdenie nového náleziska a množstva iných faktorov. Koniec koncov, cena akcie bude závisieť predovšetkým od príjmov a ziskov spoločnosti a väčšina akcií ťažobných firiem býva podstatne volatilnejšia ako cena zlata.
Štruktúrované produkty
Aj keď ponuka štruktúrovaných produktov sa na našom trhu pomaly rozširuje, dlhopis naviazaný na cenu zlata zatiaľ absentuje. Trh štruktúrovaných produktov naviazaných na zlato je ovládaný inštitucionálnymi investormi, kde aj minimálna investícia je príliš vysoká, čo znamená, že tento typ produktu nie je určený na bežné investovanie.
Čo vplýva na cenu zlata
Výkyvy na kapitálových trhoch prospievajú cene zlata, hlavne ak smerujú smerom nadol. Rovnaká nerovnica platí aj opačným smerom. Čím strmšie idú ceny akcií hore, tým zlato viac zlacnieva. Pod jeho cenu sa okrem neistoty na akciových trhoch podpisuje aj objem zlata vo svete. Keďže zlato je tovar ako „každý iný“, jeho cena klesá, ak rastie ponuka (objem). Objavenie nového ložiska určite nepoteší vlastníkov zlatých tehličiek. Posledné správy hovoria o poklese vyťaženého kovu v roku 2004 o päť percent na 2500 ton za rok, čo je osemročné minimum.
Článok je krátený. Ďalšie informácie nájdete v časopise Investor.