Soták je tiež presvedčený, že privatizačnú cenu zaplatia ENEL-u domáci odberatelia. Nevidí preto rozdiel medzi príchodom investora do elektrární a úverom, ktorý by štátnej spoločnosti umožnil reštrukturalizovať jej dlhovú službu a investovať do nových výrobných kapacít.
Tibor Mikuš s privatizáciou Slovenských elektrární zásadne nesúhlasí. „Hrá sa o cash, ktorý vláda dnes potrebuje,“ myslí si o dôvode, prečo chce vláda podnik urýchlene predať. Mikušovi sa zdá nízka aj cena, ktorú Taliani ponúkli. Podľa bývalého generálneho riaditeľa Slovenské elektrárne majú hodnotu 80 až 100 miliárd korún. Vláde odporučil, aby nasledovala príklad českého kabinetu a privatizáciu z dôvodu nízkej cenovej ponuky zastavila. Mikuš aj Soták sa tiež zhodli, že najlepším strategickým partnerom by bol pre elektrárne český ČEZ. „Je tu vybudovaná energetika, s ktorou dokážeme robiť v rámci európskych energetických sústav takmer zázraky,“ tvrdí Soták.
„Čo sa dá dohodnúť s ČEZ-om, dá sa dohodnúť aj s ENEL-om,“ nesúhlasil minister hospodárstva Pavol Rusko. Naopak, podľa neho by sa mohli Slovenské elektrárne so silným investorom zapojiť do privatizácie ČEZ. Rusko konštatoval, že ani predaj elektrární inému záujemcovi ako ENEL-u by negarantoval, že nedôjde k nárastu cien elektrickej energie. Tú navyše nestanovujú elektrárne, ale úrad pre reguláciu sieťových odvetví, zdôraznil Rusko. Pripomenul aj pripravovanú liberalizáciu energetiky, ktorá umožní domácim podnikom dohodnúť sa na dodávkach energie aj s iným zahraničným dodávateľom.