O razantný pokles cien masla, ktorý sprevádza aj zlacnenie na Slovensku populárneho trvanlivého mlieka, sa postaral súbeh okolností, aký sa často nevidí. Vzostup a pád cien mlieka súvisia s rozpútaním vojny na Ukrajine v roku 2022, ako aj so snahami súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť tento vojnový konflikt. Vojna vyvolala v Európe dramatické zvýšenie cien energií – plynu a elektriny, zdraženie ktorých sa premietlo aj do cien potravín.
Kartami zamiešalo aj nevyspytateľné počasie. Na Slovensku vlani napätie na mliečnom trhu zvýšil vpád slintačky a krívačky, čo viedlo obchodné reťazce k zvýšeným dovozom mliečnych výrobkov. A do toho všetkého prišla ešte celosvetová colná vojna, ktorú rozpútal americký prezident v snahe upevniť upadajúce postavenie USA vo svetovej ekonomike.
Tento chaoticky namiešaný koktail najprv priniesol vzostup cien hnojív, bez ktorých je súčasná produkcia potravín – aj krmív pre dobytok – nemysliteľná. Viedlo to k rastu cien surového mlieka. Z krízy sa postupne vymanili najväčší svetoví producenti a exportéri mlieka Američania a Novozélanďania. Keď vlani udrel Trump na Čínu vysokými clami, vlna čínskych colných protiopatrení zasiahla aj Európu.
Čítajte viac „Matka všetkých dohôd“: India otvára brány európskym autám, clá klesnú o desiatky percent
„Čínske clá na mliečne výrobky v rozsahu 21 až 42 percent boli odpoveďou na vysoké clá EÚ na elektromobily. Mliečne výrobky z krajín najväčších európskych producentov Nemecka aj Poľska sa objavili na Slovensku, čo v posledných mesiacoch viedlo k znižovaniu cien surového kravského mlieka. Ich pád pokračuje a zneisťuje postavenie komerčných mliečnych fariem, ktoré prežili dve veľké predchádzajúce mliečne krízy (2009 a 2016) s odretými ušami,“ zhodnotil Alexander Pastorek, šéf Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Úpadok domácej výroby
Bežní spotrebitelia, samozrejme, vnímajú situáciu v ponuke mliečnych výrobkov cez ich cenu. Kým pokles cien surového mlieka vyvoláva obavy medzi farmármi, spotrebitelia nakupujú po dvoch rokoch lacnejšie maslo. K tomu sa pridružilo trvanlivé mlieko, cena ktorého klesla k akciovým 59 centom za liter. Na mlieku to prináša úsporu desiatok centov, na masle, najmä, ak ide o zahraničné, aj dvoch eur, ak porovnáme súčasné ceny s obdobím, keď kulminovali.
To, že je zahraničné maslo lacnejšie, je odrazom aktuálnych možností slovenského mliekarenského priemyslu, ako aj obchodnej politiky reťazcov. Na Slovensku vyrába maslo len 5 z 20 mliekarní a tie pokrývajú domácu spotrebu masla zhruba na 50 percent. Lepšia je situácia v trvanlivom mlieku, lenže aj sem sa tlačí zahraničná konkurencia, napríklad česká Madeta.
Foto: Shutterstock
„Možnosti slovenských výrobcov sú aj odrazom ich technologického vybavenia, odvetvie ako celok eviduje investičný dlh v hodnote 500 miliónov eur,“ opísala realitu v mliekarenskom priemysle Zuzana Nouzovská, generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu. Len pripomeňme, že ten v roku 1990 spracovával ešte okolo dvoch miliárd litrov mlieka. V roku 1998 malo Slovensko 52 mliekarní, v roku 2006 už iba 25 a aktuálne spracúva mlieko 20 mliekarní.
Tie vlani spracovali vyše 812 miliónov litrov mlieka, teda len o necelý jeden milión litrov mlieka menej ako v roku 2024. Tieto čísla naznačujú, ako z jednej strany upadla za tri a pol desaťročia domáca produkcia mlieka a z druhej strany až prekvapujúco dobrú regeneračnú schopnosť už iba necelých 300 prvovýrobcov mlieka eliminovať straty z produkcie suroviny vyvolané slintačkou. Na to, že sa Slovenskom prevalila nákazlivá choroba, podali vynikajúci výkon. Je to, ako povedal Alexander Pastorek, nepochybne aj dôsledok modernizácie mliečnych fariem a dotácií, ktoré tam rezort za minulé dva roky nasmeroval.
Čítajte viac Mercosur a šachy s farmármi. Zanikne európske poľnohospodárstvo úplne?
Mliekari verzus obchodníci
Spotrebiteľ, pravda, veľké čísla posudzuje cez výdavky za potraviny. Je rozdiel, či kupuje maslo za ceny oscilujúce medzi 3,50 až 4,20 eura, alebo o dve eurá nižšie. Komu pripísať zásluhu na súčasnom znížení cien masla a trvanlivého mlieka? Obchodníci sú presvedčení, že k nemu prispeli oni.
„Reťazce po vypuknutí slintačky a krívačky (SLAK) primerane zasiahli a zabezpečili dostatok mlieka pre slovenských spotrebiteľov. Nikto nevedel, aké bude mať táto epidémia dôsledky a úlohou obchodníkov bolo zabezpečiť potrebné množstvá za čo najnižšiu cenu pre slovenských spotrebiteľov,“ uviedol Martin Krajčovič, predseda SAMO – Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Dodal, že situáciu na Slovensku sa podarilo vyriešiť nad očakávanie rýchlo, za čo patrí vďaka všetkým zainteresovaným vrátane štátu. Aj preto bolo možné obnoviť dodávky mlieka od domácich dodávateľov. Tým, že mlieka bolo dostatok, aj cena pre spotrebiteľa sa vyvíjala pozitívne.
Čítajte viac Kým kamióny brázdia Európu, slovenské bitúnky stoja naprázdno. Vyvážame živé zvieratá a mäso do obchodov dovážame cez pol sveta
Pravda, inak hodnotia situáciu mliekari. „Obchodné reťazce napriek apelom slovenských prvovýrobcov a spracovateľov mlieka neverili v stabilizáciu produkcie mlieka po nákaze SLAK a zvýšením dovozu mlieka a mliečnych výrobkov až o 12 percent v prvom polroku 2025 ohrozili odbyt domácich mliečnych výrobkov na slovenskom trhu,“ reagovala Zuzana Nouzovská zo Slovenského mliekarenského zväzu.
Podľa Nouzovskej prispeli k výraznému nárastu ich zásob, ktoré sa za 1. polrok 2025 oproti 1. polroku 2024 takmer zdvojnásobili. Negatívne dosahy týchto krokov sa na slovenskom trhu začali prejavovať na jeseň 2025 spolu s dôsledkami významnej nadprodukcie mlieka na svetovom a európskom trhu, ktorá začala tlačiť ceny suroviny smerom nadol. Celkovo sa mlieko a mliečne výrobky dostali pod silný cenový a konkurenčný tlak dovozu, čo prinieslo výrazné znižovanie cien najmä masla a trvanlivého mlieka.
Na konci bič plieska
Máme tu teda dva rozdielne pohľady na to, čo sa stalo s cenami mlieka, ako aj na ich dôsledky. Ako sa však vraví, na konci bič plieska a v prípade spotrebiteľov, ktorým výdavky za potraviny odčerpávajú viac ako jednu pätinu príjmov, je každé zníženie cien mliečnych výrobkov vítané. Ak však hovoríme o plieskajúcom cenovom biči, treba dať slovo ešte prvovýrobcom mlieka.
Alexander Pastorek neskrýva obavy z pokračujúceho pádu cien mlieka. Zo štatistiky vyplýva, že medzi rokmi 2005 a 2024 sa znížil počet mliečnych fariem zo 775 na 323. Aj keď sa počet zatváraných fariem v ostatných dvoch rokoch minimalizoval, ak cena suroviny bude prudko klesať, opäť príde podľa Pastoreka k úbytku chovateľov dojníc.
Čítajte viac Za vajíčka si čoskoro priplatíme. Premena fariem na podstielkové chovy udrie do peňaženiek. Zaplaví pulty dovoz z Ukrajiny?
Slovensko, kedysi exportér sušeného mlieka, ale aj iných produktov, je dnes v mlieku sebestačné len na 80 percent. „Spotrebiteľ bude mať stále na pultoch mliečne výrobky, len už nebudú slovenské – a stane sa to, čo sa stalo napríklad s cesnakom. Keď chýbal, jednoducho sa doviezol. Pravda, ten z importu bol vždy drahší,“ hovorí Pastorek. Preto je podľa neho dôležité udržať domácu produkciu mlieka a mliečnych výrobkov aspoň na súčasnej úrovni. „Situácia vo svete je príliš turbulentná a nemožno sa spoliehať, že budeme žiť z prebytkov iných krajín. V prípade kríz platí, bližšia košeľa ako kabát,“ zdôraznil Pastorek.
Napokon ešte výstižný postreh Martina Krajčoviča zo SAMO: „Jednoznačne môžeme povedať, že spotrebitelia sa prednostne zaujímajú o cenu. Veľmi negatívne, najmä pri masle, k tomu prispela aj politická diskusia a neodborné porovnávania cien masla na jednotlivých trhoch. (Pozri diskusiu na sociálnych sieťach, pozn. red). To malo za následok, že spotrebitelia začali ešte viac preferovať iba cenu a pri masle kvôli nižšej cene začali výraznejšie uprednostňovať maslo od zahraničných výrobcov.“
