Kúpele Sliač už takmer štyri dekády vlastní štát, v plnom podiely ako jediné na Slovensku – pod akcionármi MH Manažment a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Od 90. rokov sa však prizeral na zhoršujúci sa stav areálu.
Sliačske kúpele sú miestom výskytu mimoriadne vzácnych liečivých zdrojov. Napriek ich výnimočnej liečebnej funkcii aj historickej architektúre muselo vedenie kúpeľov zavrieť viacero rozpadajúcich sa budov, medzi prvými kúpeľný dom Poľana. Riaditeľ Martin Beňuch pre Pravdu už vlani potvrdil, že spustenie rekonštrukcie očakával ešte pred troma rokmi. V tom čase ministerstvo hospodárstva predpokladalo dokončenie do roku 2028. No nakoniec sa nenaplnil ani vtedy avizovaný jesenný termín začatia rekonštrukcie.
Kúpele sú však podľa väčšiny funkcionárov stále prioritou. „Považujeme za zbytočné neustále sa vracať k príčinám dlhodobej stagnácie kúpeľov. Našou prioritou je stabilná prevádzka a postupná obnova Kúpeľov Sliač s cieľom zachovať ich význam pre zdravotníctvo aj región,” vysvetlil Róbert Spál, predseda predstavenstva MH Manažment.
Napriek tomu, že stav kúpeľov nie je ideálny, ročne ich navštívi niekoľko tisíc ľudí - aj tí hovoria o potrebe rekonštrukcie.
Práce by mali začať až o pár dní – trvanie prvej etapy, teda obnovu domu Poľana, pôvodne rezort odhadol na päť rokov. Samotný dom by mal byť obnovený do roka a pol. „Oficiálne prevzatie staveniska je plánované na koniec januára 2026, od ktorého plynie zhotoviteľovi lehota 17 mesiacov na realizáciu a odovzdanie diela,” uviedol Spál. Záchrane predchádzali archeologické výskumy komory prameňa, zisťovanie, v akom stave kúpeľné domy sú, ale aj žiadosť o stavebné povolenie.
Ďalšie fázy obnovy plánujú zachrániť liečebné domy Bratislava, Detva a Amália, Slovensko a Kúpeľné domy 1 a 2. Keďže viacero stavieb sa nedá používať, kapacity kúpeľov sú 350 lôžok iba v dome Palace – a aj ten potrebuje rekonštrukciu. Nadväzujúce etapy revitalizácie sú však podľa aktuálneho vyjadrenia Spálu otázne, pretože sa iba odborne posudzujú a diskutuje sa o nich. Už prvá etapa je drahšia, než pôvodne odhadol Úrad pre hodnotu za peniaze (ÚHP).
Stoja kúpele za záchranu?
Zásadným cieľom projektu je zvýšenie kapacít, bez toho totiž kúpele nebudú v zisku. Zatiaľ čo vlani sa v nich liečilo iba 7-tisíc návštevníkov a zarobili približne 103-tisíc eur, v predchádzajúcich rokoch bol záujem značne väčší. V plnej prevádzke zvykli kúpele Sliač priniesť štátu aj dva milióny ročne.
Máme takmer 30 miest s kúpeľným statusom a väčšina z nich je podľa dát z roku 2024 v zisku – kúpele Sliač ale medzi ne nepatria. Síce dosiahli vyššie tržby než iné roky, no zisk spoločnosti stále nepokrýva náklady na prevádzku. Sú v strate 100-tisíc eur.
„Nie je možné ekonomicky prosperovať pri súčasnej kapacite, keďže je na úrovni 350 lôžok a majetok kúpeľov je k tomu neúmerne veľký až obrovský,“ vysvetlil riaditeľ Beňuch. Po obnove očakáva priestor pre 1 200 pacientov, no prvá etapa prinesie tak 750. Samotná rekonštrukcia bude stáť 200 miliónov eur, z toho 52 miliónov pôjde na celú prvú fázu.
Len obnova domu Poľana vychádza na 5,2 milióna eur. „Jeho rekonštrukcia prinesie 81 lôžok v plne zmodernizovaných izbách, s vlastným sociálnym zariadením, pri zachovaní historického charakteru objektu,” priblížil Spál s tým, že prebehne tak, aby mohli kúpele pokračovať v prevádzke bez ohrozenia liečebných procesov. Musí zostať funkčná časť areálu, v ktorej budú kúpele poskytovať ubytovanie aj liečbu.
Revitalizácia podľa Beňucha umožní ekonomický rozvoj, ale aj ďalšie benefity. „Rovnako zachovanie historických hodnôt, keďže Kúpeľný hotel Palace, kúpeľný park ako aj viacero budov a prvkov sú vyhlásené ako národné kultúrne pamiatky,” dodal riaditeľ s tým, že zastarané sú nielen budovy a ich interiéry a zdravotnícke vybavenie, ale aj elektroinštalácia.
Modernizácia architektúry kúpeľov prinesie aj zlepšenie liečebných služieb, ktoré sú momentálne oklieštené nedostatočným vybavením. „Už v rámci príprav na rekonštrukciu práve v tieto dni premiestňujeme časť Balneoterapie ako aj ďalšie kúpeľné služby z Kúpeľných domov do Kúpeľného hotela Palace. Naši hostia tak k takmer polovici svojich procedúr prejdú suchou nohou, čo určite ocenia najmä v zime,” doplnil riaditeľ centra.
Veľká investícia spočiatku vyvolávala otázky, či sa krajine záchrana oplatí. Podľa analýzy, ktorú ku kúpeľom vypracoval ÚHP ešte v roku 2021 mala obnova domu Poľana vyjsť asi 1,85 milióna eur, tender však skončil nad piatimi miliónmi. Vysúťažená cena je tak takmer trojnásobne vyššia, než s akou štát pôvodne počítal pri hodnotení efektivity projektu.
Súťaž prebehla niekoľko rokov po analýze, rozsah projektu je už detailnejší než východisko, s ktorým pracoval ÚHP. Bez aktuálnejšieho preskúmania sa tak nedá povedať, či je suma za rekonštrukciu adekvátna. Ale aj po zarátaní inflácie či zdraženia stavebných materiálov a prác je investícia do Kúpeľov Sliač v hodnote stoviek miliónov eur prinajmenšom drahá. Prvotná fáza prinesie iba pár desiatok lôžok, čím sa kapacity ani zisk kúpeľov dramaticky nezvýšia. V čase konsolidácie tak nepôsobia kúpele ako prioritná investícia.
Beňuch má však na to iný názor. „Nedostatočná systémová podpora kúpeľníctva zo strany štátu, komplikované vlastnícke usporiadanie po privatizácii a tiež to, že investície do štátneho kúpeľníctva boli roky odsúvané na vedľajšiu koľaj. Hoci sa o význame Sliača historicky hovorilo, chýbala tu jasná stratégia a ochota pustiť sa do priebežných opráv v čase, keď to bolo aktuálne i nevyhnutné, respektíve neskôr už do rozsiahlej rekonštrukcie, ktorá by zodpovedala významu tohto miesta,” uzavrel.
Dom Poľana obnoví firma Roko Gips, ktorá je prepojená s bývalým ministrom dopravy z úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, Pavlom Lančaričom. Predbehla aj známejšie mená stavebných firiem. Tender bol však podľa Spálu transparentný a prísnejší, než vyžaduje zákon.
„Zhotoviteľ bol vybraný v transparentnom verejnom obstarávaní. S ohľadom na predpokladanú hodnotu zákazky vo výške 5,2 milióna eur sa rekonštrukčné práce obstarávali ako podlimitná zákazka, vďaka čomu sa zapojilo 12 uchádzačov. Rozhodujúcim kritériom bola najnižšia cena pri splnení zákonných podmienok,” uzavrel s tým, že známe firmy ponuke Roko Gips nevedeli konkurovať.
Architekti sa snažili o zachovanie unikátnej architektúry 30. rokov minulého storočia, ktorú doplnili novými stavbami. Celý areál má byť ešte viac v spojení s okolitou prírodou.
Kúpeľníctvo na vzostupe
Kúpeľníctvo je na Slovensku skutočne vyhľadávané. Podľa výročnej správy Národného centra zdravotníckych informácií využilo pobyt v slovenských kúpeľoch v roku 2024 takmer 173-tisíc ľudí. Je to najviac po pandémii Covid. Prevažovali domáci, ktorí si dokonca platili celý pobyt sami, bez poisťovne. Rozmach spôsobilo aj to, že obyvateľstvo začalo vnímať kúpele ako wellness s relaxáciou, čo prilákalo mladých a aj ľudí bez zdravotných problémov. To sa týka aj Sliaču.
„Ubytovaní kúpeľní hostia v kategórii pacienti trávia v kúpeľoch priemerne 21 dní, počas ktorých spoznávajú región, vycestujú do okolitých miest, no navštevujú ich aj rodiny. Keď sa ku kúpeľnej liečbe priráta ubytovanie, stravovanie, turizmus a využívanie ďalších služieb, tak sa vytvára celý ekosystém lokálneho cestovného ruchu, ktorý prospieva našej ekonomike. Tento fakt pozorujeme ostatné roky napríklad aj na zvýšenej návštevnosti kúpeľného parku,” potvrdil prínos Kúpeľov Sliač Beňuch.
Čítajte viac Slovenský skvost roky chátral napriek ziskom: štát Kúpele Sliač konečne obnoví, bude to stáť 200 miliónov
Zároveň Letisko M. R. Štefánika v Bratislave nedávno uviedlo, že evidujú silný záujem turistov z Izraela, ktorým ponúkajú cestovné kancelárie kúpeľný zájazd do Piešťan s pristátím v hlavnom meste. Napriek presunom im kúpeľné mesto stojí za návštevu. To poukazuje na potrebu investovania do kúpeľníctva v rámci cestovného ruchu aj dôležitosť jeho konkurencieschopnosti.
Sliač má v kúpeľoch kus histórie
Kúpele Sliač boli založené ešte koncom 19. storočia s cieľom liečiť srdcovo-cievne choroby, v priebehu fungovania rozšírili služby o liečbu porúch s pohybom, ženských aj onkologických ochorení. Minerálna voda v oblasti má totiž vysoký obsah oxidu uhličitého. Komplex sa však rozvíjal a vďaka tomu je v ňom teraz sedem kúpeľných domov z rôznych období, vrátane z toho medzivojnového.
Kľúčovou stavbou areálu je Liečebný dom Palace, navrhnutý Rudolfom Stockarom a otvorený v roku 1931, ktorý vyniká čistými líniami, presklenými plochami a prepojením s prírodou – ako väčšina funkcionalistických stavieb.
Návrh obnovy, ktorá má zastaviť úpadok národných kultúrnych pamiatok, vypracovali slovenskí architekti Between. Zámer sa snažil prepojiť pôvodnú aj funkcionalistickú architektúru z medzivojnového obdobia s novými funkciami. Okrem prihliadania na vybavenie aj prevádzku kúpeľov, autori tiež otvorili vnútorné priestory čo najviac do prírodného okolia budov – ako spomínal riaditeľ Beňuch, blízka zeleň podporuje efekt procedúr.
