Výstavba Malokarpatského obchvatu je verejnosti známa od konca 70. rokov minulého storočia. Už vtedy bolo podľa odhadov zrejmé, že premávka cez obľúbené vinohradnícke obce a mestá bude narastať, rovnako ako počet obyvateľov či áut. Malokarpatské dediny a mestá, podobne ako Chorvátsky či Slovenský Grob majú potenciál aj v rámci cestovného ruchu. Ten sa postupne začal prebúdzať nielen pre víno, architektúru a kultúru, ale aj cyklotrasy uprostred viníc.
Celý región je blízko Bratislavy, pričom táto dostupnosť spôsobila, že sa oblasť okolo Malých Karpát stala lákavou pre bývanie na západnom Slovensku. Vznikol tak nový problém, viditeľný pri satelitoch miest – nehnuteľnosti sa stále dajú kúpiť o niečo lacnejšie, no ľudia potom musia za prácou či školou dochádzať do hlavného mesta. Kolóny sa tak stali bežnou realitou, podobne ako hustá premávka cez hlavné obecné cesty.
Ako prvý chce BSK postaviť obchvat Modry, dva roky na to zasa Pezinka. Projekt by sa tiež mal napojiť na D1 za Triblavinou.
Tisícky nových obyvateľov autami znečistili prostredie a priniesli aj zvýšený hluk. „Práve na najvyťaženejších úsekoch cesty II/502 dosahuje denná intenzita okolo 25 000 áut, Obyvateľom Malokarpatského regiónu prinesie zníženie kolón a emisií, bezpečnejšie cesty, pokojnejšie mestá, ako aj kvalitnejší verejný priestor. Realizáciou projektu sa významne zníži intenzita dopravy v centrálnej časti Modry, až o 75 percent,” uviedla Lucia Forman za BSK.
Samotná trasa funguje ako hlavné spojenie miest a obcí na východnej strane Malých Karpát (Svätý Jur, Pezinok, Modra, Limbach) s Bratislavou. V tomto kontexte už funguje spojenie medzi cestami III / 1059 a II / 129 – prakticky ide o obchvat Chorvátskeho Grobu napojený na diaľnicu D1 pri Triblavine, ktorý by mal modranský obchvat križovať.
„Dole je napojenie na D4 a v strede na obchvat Slovenského a Chorvátskeho Grobu, ktorý ide na D1. Preto by po dobudovaní nemali vznikať úzke hrdlá,” zdôraznil širší význam projektu dopravný analytik Jozef Drahovský. Tým, že ide o trasu do Bratislavy, je dôležitou spojnicou aj pre dovoz tovaru nákladiakmi, či obsluhu priemyselných parkov.
Na nepokoj v historickom jadre Modry spôsobený premávkou upozorňovali nielen dáta, ale aj obyvatelia. Obchádzku preto pretláčal tak Bratislavský samosprávny kraj (BSK), ako aj obyvatelia dotknutých miest. Vlani ho následne vláda označila sa strategickú investíciu za takmer 195 miliónov eur. Zaplatiť ho majú poväčšine eurofondy dočerpané do roku 2027, úver z Európskej investičnej banky a zdroje kraja.
„Realizácia stavby prinesie skrátenie cestovných časov, vyššiu plynulosť a bezpečnosť premávky. Očakáva sa aj zníženie hluku, prašnosti a emisií, čo prispeje k lepšej kvalite ovzdušia a zdravšiemu prostrediu pre obyvateľov,” uviedlo BSK.
Obchvat Modry je iba začiatok
Obchvat obcí Malokarpatska by mal v zásade fungovať ako preloženie cesty II / 502 mimo zastavané územie Pezinka a Modry, smerom na Bratislavu v ďalšej etape obíde tiež Svätý Jur, ktorému pomôže s dopravnou záťažou. Práve pri ňom má začať a pokračovať až po obec Dubová. Kamióny a autá, ktoré len prechádzajú po úzkych, neraz jednoprúdových cestách, by po novom prešli rovno na diaľnicu.
„Projekt je kľúčovou súčasťou širšieho zámeru – Malokarpatského obchvatu, ktorý má postupne odbremeniť Svätý Jur, Pezinok, Modru, Dubovú a ďalšie obce v regióne,” podotkol kraj. Obchvat Modry a Pezinka má tiež križovať plánovanú druhú etapu obchádzky Slovenského a Chorvátskeho grobu, ktorá má plynulo pokračovať z úseku D1 za Triblavinou cez Čiernu vodu až po Grinavu.
Na ploche nad 470-tisíc m2 majú byť dva cestné úseky. Jeden je pri Pezinku s dĺžkou nad sedem kilometrov a štyrmi pruhmi. Druhý, obchvat Modry, má mať okolo troch kilometrov a podobu dvojprúdovky. Budú vzájomne prepojené, no ako nedávno potvrdil predseda BSK Juraj Droba, prednosť vo výstavbe dostal práve ten modranský.
Modranský obchvat teda vznikne ako preložka pôvodnej cesty mimo centrum, medzi cestou III/1046 na východe a cestou II/504 (Trnavská) na západe. Mala by tiež obísť priemyselný areál a priniesť aj cyklotrasu. Má začať východne od zastavaných častí mesta križovatkou. Trasa je ďalej plánovaná cez vinohradnícke pozemky k časti Modry Kráľová. Končiť má križovatkou s cestou II/504, kde sa znova napojí na hlavné ťahy.
„Všetka tranzitná doprava po ceste II/502 musí prejsť historickým centrom Modry. Ak sa podarí spraviť obchvat, jej obyvatelia si výrazne oddýchnu od tranzitnej dopravy a zostane len miestna doprava. Vodiči ušetria čas a vyhnú sa miestam s vysokým počtom cyklistov a chodcov, čím sa zlepší aj bezpečnosť premávky,” vysvetlil prínos Drahovský.
Obchvat Modry aktuálne vstúpil do projektovej fázy, územné rozhodnutie už má viac ako polroka. Hneď ako bude mať projektovú dokumentáciu, požiada BSK o stavebné povolenie. To sa má podľa ich odhadov stať koncom roka 2026.
„Následne plánujeme vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác. Ak všetko pôjde podľa plánu, prvý výkop by sa mohol uskutočniť v roku 2027,“ potvrdil Droba s tým, že kraj ešte musí majetkovo vysporiadať niektoré pozemky. Začatie výstavby Droba predpokladá na jeseň tohto roka s dokončením do dvoch rokov.
Hneď v januári 2028 má odštartovať aj obchvat Pezinka. Ten vznikne pri Svätom Jure, v lokalite Brestové. Pokračovať má okolo mesta a skončiť severne od neho križovatkou, tesne pri hlavnej železničnej trati Bratislava – Trnava. Prístupný motoristom by mohol byť v roku 2030.
„BSK si uvedomuje potenciálne riziká zdržania a urobí maximum na ich elimináciu. Samozrejme BSK nevie predpokladať, ak niekto z účastníkov stavebného konania podá odvolanie, čo predĺži proces získania právoplatného stavebného povolenia. Bez neho nevieme obstarať zhotoviteľa stavebných prác. To isté platí aj pre proces verejného obstarávania,” zhodnotila realisticky Forman.
Projekty tak nepribudnú súčasne, no podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského pomôže aj nedokončený obchvat, teda len ten okolo Modry. Dôležité však bude, aby sa naň mohli motoristi napojiť pred aj za mestom.
Čítajte viac Sever pôjde naplno, východ zostáva bokom: V tomto roku pribudnú dve desiatky kilometrov diaľnic, D3 sa stane skúškou nervov
Desaťročia čakania
Samotné projekty obchvatov sa nerodili ľahko. V 1978 Dopravoprojekt plánoval dve samostatné stavby – jednu v bode Myslenice – Modra a druhú ako Modra – obchvat. Pri obchvate inžinieri zvažovali tri verzie. A spolu s B boli doslova obchádzkou mesta severozápadne od Malých Karpát, možnosť C mala ísť od juhovýchodu – tá nakoniec aj vyhrala.
Nič sa však nedialo do roku 1988, kedy prišla nádej v podobe spomínanej preložky cesty II / 502 v Modre a cesty II / 503 smerom na Dubovú. Využiť sa vtedy mala obnovená cesta na Šúrskej ulici, pokračovať mala cez časť Mestské záhumenice až po Kráľovú. Takto sa projekt schválil aj v územnom pláne v roku 1996. Teda zámer predpokladá realizáciu stavby odobrenej už pred 30 rokmi. Ide tak o jeden z najdlhšie čakajúcich dopravných projektov v rámci Malých Karpát.
„Je to otázka priorít v miestnej politike a v politike vyšších územných celkov. Dlho trvalo politikom pochopiť, že oni sú tí zodpovední a oni musia riešenie vymyslieť a pripraviť všetky podklady,” zdôraznil Drahovský s tým, že predchádzajúce vedenie kraja sa spoliehalo na to, že obchvaty postaví štát a nevyvíjalo dostatočný tlak na vládu, ani sa k realizácii nechcelo pričiniť.
