Slovensko sa pritom nachádza v polovici programového obdobia a nízke tempo čerpania začína byť kritické. Hoci máme podľa európskych pravidiel (tzv. pravidlo n+3) čas na reálne minutie a vyúčtovanie peňazí až do konca roka 2030, štát musí plniť priebežné ročné míľniky. Ak sa tempo výrazne nezrýchli, už v najbližších rokoch hrozí, že stovky miliónov eur budeme musieť Bruselu nenávratne vrátiť.
Eurofondy sa v tomto období rozdeľujú najmä cez hlavný Program Slovensko s alokáciou 12,59 miliardy eur. Z neho bolo na konci vlaňajška vyčerpaných 1,612 miliardy eur (12,8 %). Okrem neho existujú štyri menšie programy:
- INTERACT IV: Vyčerpaných 33,1 % (14,9 mil. eur) – najúspešnejší program.
- Interreg SK-CZ: Vyčerpaných 9,49 % (8,09 mil. eur).
- Interreg SK-AT: Vyčerpaných 7,25 % (4,03 mil. eur).
- Program Rybné hospodárstvo: Vyčerpaných 0 % – štát z tohto balíka (15,23 mil. eur) zatiaľ nevyužil ani euro.
Zodpovednosť za rozbehnutie čerpania nesie najmä Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) pod vedením Richarda Rašiho. Rezort musí v nasledujúcom období procesy výrazne zjednodušiť a zrýchliť, aby zabránil prepadnutiu prostriedkov.
Odborníci upozorňujú, že nízke čísla sú výsledkom neskorého štartu, kedy sa prvé výzvy začali vyhlasovať až v polovici roka 2023. Aby Slovensko neprišlo o peniaze, bude musieť v nasledujúcich mesiacoch vyčerpať miliardy eur, čo pri súčasnom raste o pol percentuálneho bodu mesačne predstavuje obrovskú výzvu pre všetky rezorty.