Hostia strávili v hoteloch, penziónoch a ďalších ubytovacích zariadeniach takmer 1,1 milióna nocí, čo bolo o 7,1 % viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Priemerná dĺžka pobytu v novembri dosiahla 2,3 noci, čo naznačuje, že návštevníci ostávajú v regiónoch dlhšie a intenzívnejšie využívajú ich ponuku.
Z celkového počtu hostí tvorili približne dve tretiny domáci turisti. Ich počet dosiahol 307-tisíc a medziročne vzrástol o 4,6 %. V dlhodobom porovnaní už tento výsledok prekonal historicky najúspešnejší november 2019 o 4,4 %, čo potvrdzuje silnejúci trend domáceho cestovania.
Zahraničný turizmus však zaznamenal ešte výraznejší impulz. Počet ubytovaných cudzincov dosiahol 160-tisíc, čo znamenalo medziročný nárast o 16,6 %. Ich počet zároveň mierne prekonal rekordný november 2019 o 0,8 %, teda o približne 1,2 tisíca návštevníkov. Zahraničný dopyt sa tak stáva hlavným nositeľom dynamiky sektora, a to nielen v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ale aj v historickom kontexte.
Všetky slovenské kraje zaznamenali medziročné zlepšenie návštevnosti. Nárast počtu ubytovaných sa pohyboval od 2,4 % v Trnavskom kraji až po 18,1 % v Žilinskom kraji. Najviac hostí privítal Bratislavský kraj s viac ako 126-tisíc návštevníkmi, za ktorým nasledovali Žilinský kraj (98-tisíc) a Prešovský kraj (76-tisíc). Tieto tri regióny spolu tvorili až 64 % celkovej novembrovej návštevnosti. Až tri regióny – Žilinský, Košický a Prešovský – dosiahli historicky najvyššie novembrové čísla. Žilinský kraj si polepšil oproti novembru 2019 o 11,6 %, Košický o 2,9 % a Prešovský o 1,2 %.
Za obdobie od januára do novembra 2025 sa na Slovensku ubytovalo takmer 5,9 milióna hostí, čo je o 6,8 % viac než v rovnakom období predchádzajúceho roka. Počet prenocovaní vzrástol o 6,1 %. Od rekordného roku 2019 ubytovateľov delilo už len 2 %, teda 118-tisíc hostí.
Podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka domáci cestovný ruch v novembri 2025 potvrdil pokračujúci návrat k historickým maximám. „Sektor sa pohybuje veľmi blízko predpandemickej úrovne aj mimo hlavnej letnej a zimnej sezóny. Rast návštevnosti nie je len výsledkom krátkodobých pobytov, ale poukazuje na širšie využívanie ponuky regiónov,“ uviedol Boháček. Dodal, že priemerná dĺžka pobytu na úrovni 2,3 noci naznačuje stabilizáciu záujmu o domáce destinácie.
Zásadný vplyv na vývoj sektora má však podľa analytika práve zahraničný dopyt. „Počet ubytovaných cudzincov sa nielen medziročne výrazne zvýšil, ale už aj v historickom porovnaní prekonal rekordný november 2019. Práve zahraniční návštevníci dnes ťahajú celý sektor vpred. Ich vyššia útrata a dlhší pobyt majú pozitívny dopad na tržby a zamestnanosť v službách,“ vysvetlil.
Boháček zároveň upozornil na regionálne rozdiely, pričom vyzdvihol Žilinský kraj ako ťahúňa novembrového rastu. Spolu s Bratislavským a Prešovským krajom tvoril sever a západ Slovenska dve tretiny celkovej novembrovej návštevnosti. Kombinácia mestského, horského a wellness turizmu podľa neho predznamenáva silný štart zimnej sezóny.
V analytickom výhľade Boháček predpokladá, že zahraničný dopyt bude aj naďalej prevažovať nad domácim. Ako hlavný dôvod uvádza priaznivý vývoj reálnych príjmov v krajinách ako Poľsko, a tiež výhodný výmenný kurz poľského zlotého voči euru, ktorý znižuje cenovú bariéru pri výbere Slovenska ako dovolenkovej destinácie. „Domáci dopyt zostane stabilný, no jeho rast môže byť limitovaný vyššími životnými nákladmi a oslabenou kúpyschopnosťou slovenských domácností. Výsledkom bude zmena štruktúry návštevníkov v prospech cudzincov, čo je z hľadiska tržieb a ekonomického prínosu priaznivý vývoj,“ dodal.
Cestovný ruch tak podľa analytika vstupuje do roka 2026 v podstatne lepšej kondícii než v predchádzajúcich rokoch. Hlavným zdrojom ďalšieho rastu bude medzinárodný dopyt a regióny orientované na zimný a aktívny turizmus, pričom najväčší potenciál majú podtatranský región a hlavné mesto. Ak sa aktuálne trendy potvrdia, prebiehajúca zimná sezóna by mohla byť historicky najúspešnejšia z pohľadu návštevnosti aj tržieb.