Hoci experti varovali, že rezort dopravy iba dokončuje projekty, ktoré má na stole, dočkali sme sa vlani otvorenia dôležitých úsekov ako je tunel Višňové, či poklepania kameňov na chýbajúcich úsekoch D3 aj vysúťaženia viacerých tendrov. Pokročila tiež sporná príprava záchrany mostov.
Najviac sledovanými projektami v roku 2026 sú posledné časti diaľnice D3. Po začatí výstavby úseku Čadca, Bukov – Oščadnica plánuje ministerstvo dopravy posunúť do realizácie aj zvyšné dva, Oščadnica – Kysucké Nové Mesto a Kysucké Nové Mesto – Žilina, Brodno.
D3 má postupne prepojiť Žilinu cez Kysucké Nové Mesto, Čadcu a Svrčinovec až po hranicu s Poľskom. Dokončená D3 odstráni aj časté kolóny a dopravné zápchy, ktoré tam sú dnes, pretože súčasná sieť nestačí na množstvo áut medzi troma mestami.
Podľa odhadov Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) len obci Oškerda ubudne 12-tisíc áut a 6-tisíc nákladiakov. Po kompletnom dokončený všetkých úsekoch sa D3 rozšíri o 26 km, no bude to stáť 890 miliónov eur. Štát vlani začal výstavbou najkratšieho úseku pri Čadci. Síce meria iba niečo nad päť kilometrov, ide o technicky náročný úsek, pretože jeho súčasťou je vybudovanie druhej rúry tunela Horelica.
Samotný tunel funguje už 20 rokov, no nemá dostatočnú kapacitu a potrebuje druhý koridor. Novú rúru postaví združenie firiem Metrostav DS a Duna Aszfalt za viac než 230 miliónov eur do 4,5 roka. Väčšinu zo sumy pokryjú eurofondy, zvyšok má dofinancovať štát. Tunel bude počas výstavby funkčný, motoristi sa tak budú musieť pripraviť na dočasné obmedzenia.
Hneď v úvode roka 2026 nás tiež čaká odštartovanie výstavby časti D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Na 9,6 km úseku musí firma postaviť 22 mostov, odpočívadlo Krásno nad Kysucou a mimoúrovňovú križovatku. Vybuduje ho spoločnosť Skanska SK za 261 miliónov, pričom tak ako ostatné dva, aj tento projekt má byť prístupný v roku 2030 – minimálne v polovičnom profile. To, že štát sľubuje do štyroch rokov aspoň základnú trasu v jednom pruhu tam aj späť, už naznačuje, že celkové dokončenie do dvoch profilov môže trvať dlhšie.
Posledný chýbajúci bod D3 Žilina (Brodno) – Kysucké Nové Mesto je najdlhšou, 11 km trasou. Začne v zásade zjazdom z tunela Považský Chlmec a smerovať bude na Čadcu. Pre jeho vybudovanie sa bude musieť zbúrať pôvodný most nad železnicou pri zastávke Brodno a preložiť cesta I/11 až za koľajisko. Združenie z Váhostavu, Doprastavu a Duna Aszfalt čaká postavenie 16 mostov, šesť oporných múrov, ale aj migračného mostíka pre zver v sume takmer 400 miliónov eur.
Na D1 pribudnú dôležité úseky
V prvom polroku sa na diaľnici spájajúcej západ a východ krajiny začne výstavba rajeckého privádzača. Takmer štvorkilometrový dopravný privádzač D1 – Lietavská Lúčka – Žilina spája Rajeckú dolinu (ako Rajec, Lietavskú Lúčku, Porúbku) s diaľnicou D1 pri Žiline. Jeho prínosom má byť najmä odklon 11 až 15-tisíc áut z cesty I/64 medzi dedinami.
NDS vybrala za realizátora Doprastav, ktorý bude stavať privádzač za približne 52,7 miliónov. Projekt zahŕňa päť mostov a asi 800 metrov protihlukových stien, čím by sa mala zlepšiť aj kvalitu života dotknutých obcí – zníži sa hluk, aj emisie z premávky, no minulosťou by mali byť aj zápchy.
Známy úsek D1 Hubová – Ivachnová má byť ďalším na rade. Diaľničiari ho chcú otvoriť v najbližších jarných mesiacoch. Najdôležitejšia diaľnica tvoriaca obchvat Ružomberka má cez 15 km a nachádza sa na nej tunel Čebrať s dĺžkou 3,5 km. Vytvára priame diaľničné spojenie medzi Hubovou a Ivachnovou, vďaka čomu tranzitná doprava nebude prechádzať priamo cez Ružomberok.
Sever Slovenska ale nebude súvislo prepojený ani po jeho spojazdnení – kým sa nedokončí diaľnica D1 pri Turanoch – Hubovej. Dovtedy sa premávka na celej diaľnici nezlepší a tranzit bude naďalej prechádzať po bežných cestách pri Hubovej či Krpeľanoch.
Okrem úseku Hubová – Ivachnová, ktorého neprítomnosť nenahradil ani tunel Višňové, pribudne aj rozšírenie D1×D4 Bratislava – Triblavina križovatkou. Tá by mala zmierniť zápchy v hlavnom meste, ktoré sú už roky neúnosné najmä v smere na Ivanku pri Dunaji. Súčasne prebieha aj rekonštrukcia povrchu diaľnice od križovatky pri Vajnoroch, ako aj dostavba mimoúrovňovej križovatky Ivanka sever (D1/D4) a výstavba 18 mostov.
Dôvodom sú nielen dva tunely a mosty, či mimoúrovňová križovatka, ale aj výstavba v chránenom území Natura 2000. Okrem toho projekt má hodnotu 1,5 miliardy eur.
Dokončia rýchlostné cesty?
V rámci menších, no pre infraštruktúru dôležitých projektov by sa mohli dokončiť aj rýchlostné cesty. R4, teda druhá etapa severného obchvatu Prešova má nad 10 kilometrov aj dvojkilometrový tunel Okruhliak. „Práce sa sústreďujú najmä na výstavbu mostných objektov, väčšina mostov už má dokončenú spodnú stavbu. Na jednom z mostov je ukončená už aj nosná konštrukcia a na ostatných sa práve realizuje,“ uviedli z mediálnej komunikácie NDS.
Vo výstavbe postupuje aj úsek R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, ktorý má dĺžku tri km. Zatiaľ sa však iba pracuje na základe pre preloženie cesty prvej triedy a na mostoch. „Čo sa týka inžinierskych sietí, aktuálne už sú zrealizované preložky káblov pre železnice, telekomunikačných operátov, preložky vodovodov. Aktuálne sa rieši preložka plynového potrubia a príprava likvidácie objavených nelegálnych skládok,“ priblížila NDS. Ich dokončenie sa síce približuje, no v tomto roku najskôr neprebehne.
Čítajte viac Strategická diaľnica sa mení na fiasko: miliardový tender na D1 padol na pravidlách diaľničiarov. Ráž reaguje: Vrátili sme sa o dva roky dozadu
Železnica ako priorita
Po ťažkých nehodách vlakov v závere minulého roka je rezort dopravy aj železnice pod oprávneným tlakom verejnosti. Zlepšenie bezpečnosti na ceste vlakom by tak mala byť priorita, čo potvrdil aj minister dopravy.
„Začiatkom roka sa plánuje dokončenie viacerých menších železničných projektov. Dokončia sa modernizácie tratí v Bratislave, Fiľakove či na Horehroní,” uviedol odbor komunikácie rezortu. Dokončiť sa má kľúčový projekt uzol Žilina, ktorý je najdrahším projektom Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) doteraz.
Zmyslom projektu je zrekonštruovať rozsiahle centrum tratí v Žiline a okolí, pričom rieši aj zlepšenie dopravy celkovo pre autá, cyklistov a chodcov. Koľajiská v lokalite sú už zastarané a nespĺňajú európske štandardy, ako je geometria či rýchlosť vlakov na tratiach. „Trate Žilina – Čadca a Bratislava – Čierna nad Tisou sú súčasťou paneurópskeho koridoru, no ani jeden z týchto úsekov európske kritériá nespĺňa. K zmene príde práve modernizáciou celého železničného uzla,” priblížili ŽSR.
Čítajte viac Zlyhanie štátu? Nehoda vlakov pri Pezinku odhalila chaos a nefunkčné systémy, odborníci bijú na poplach
Stavba s dĺžkou asi 16 km začala už v roku 2021. Spustenie uzla Žilina prinesie lepšie napojenie trás z a do mesta aj osem mostov a rovnaký počet podchodov pre cestujúcich. K tým sa pridajú dve lávky pre peších a cyklistov. Modernizácia znamená aj to, že vlaky budú môcť jazdiť rýchlosťou 120 km/h, odstránia sa nebezpečné železničné priecestia a koľaje aj mosty budú zosilnené, aby zvládli ťažké nákladné vlaky.
Stanice dostanú nové nástupištia s bezbariérovým prístupom bez prechádzania cez koľaje, obnoví sa trakčné vedenie a výhybky budú mať elektrický ohrev, aby v zime nezamŕzali. Celý úsek zároveň vybavia modernými zabezpečovacími systémami, ktoré zvýšia bezpečnosť a plynulosť vlakovej premávky. Po novom má byť trať elektrifikovaná moderným systémom a bude sa dať riadiť centrálne z dispečingu, čím sa zníži potrebný počet výpravcov. Súčasný systém napájania je slabší a drahší na údržbu.
