Tunel Višňové otvorili tesne pred sviatkami po takmer 30 rokoch od začatia výstavby. Časť diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, ktorou prechádza, má 13,5 km. No väčšinu z nej tvorí práve tunel Višňové. Celkovo si úsek vyžiadal výstavbu deväť mostov, 10 múrov, križovatku a viac ako štyri kilometre protihlukových stien.
Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) tunel pomôže celému Žilinskému kraju, no odľahčí najmä Žilinu a Strečno. „Odklonom podstatnej časti osobnej a nákladnej dopravy zo súčasnej cesty I/18 sa zároveň výrazne zlepší možnosť napojenia na túto cestu z priľahlých obcí ako Stráňavy, Strečno či Mojšova Lúčka alebo logistických areálov,” uviedla NDS.
Zlepšiť by sa ale mala dopravná situácia v krajine celkovo, keďže ide o hlavný ťah zo západu na východ a týka sa aj severného a južného spojenia. Tomu dopomáha aj priľahlý úsek diaľnice od Hričovského Podhradia. NDS odhadovala, že ak sa autá presunú do tunela, cesta sa skráti o štvrť hodiny. Riaditeľ NDS Filip Macháček tiež optimisticky odhadol, že motoristi sa vyhnú popoludňajším zápcham na obecných cestách a vďaka tunelu ušetria počas sviatkov či prázdnin aj hodinu šoférovania.
„V rámci intravilánu mesta Žilina sa vďaka novému ťahu D1 výrazne zvýši priepustnosť svetelnej križovatky ulíc Ľavobrežná, Košická a Nemocničná, keďže sa z nej vylúči tranzitná nákladná doprava prakticky zo všetkých smerov. Táto križovatka je známa dlhými kolónami najmä počas presunov vodičov pred sviatkami alebo aj vo všedné dni v prípade komplikácií na ceste popod Strečno,“ pripomenul Macháček. Tunel tak pomohol Žiline, ale odľahčil iba polovicu diaľnice.
Iba tunel Višňové nestačí
Podľa prognóz má tunelom Višňové prejsť denne 20-tisíc vozidiel. Štvrtina z toho majú byť nákladiaky, ktoré zaťažovali cestu I/18 pri Strečne. Šoféri už nemusia chodiť cez Strečniansku tiesňavu pomalou trasou popod hrad a kamióny sa presunuli na diaľnicu. Sviatky však priniesli hneď prvú pripomienku, prečo krajinu tunel Višňové nespasí, pokiaľ nebude dokončená D1. Tá zatiaľ končí pri Turanoch v okrese Martin. Višňovým sa preto vyriešila situácia so Strečnom, no premávka sa tým neznížila, iba zaťažila miesta, kde diaľnica chýba.
Autá pri prvom prejazde tunelom Višňové museli zísť z diaľnice pri Krpeľanoch a zaradiť sa na jednopruhovú cestu I/18, čo spôsobilo spomalenie premávky, tlačenie a kolóny. Jav, ktorého sme boli svedkami, zasiahol aj Ružomberok. Šoféri prichádzajúci z oboch smerov tak narazili na nedokončenú D1, ktorá má spojiť Žilinský a Ružomberský región.
„Cesta I/18 na úseku Turany – Kraľovany – Ružomberok sa stala úzkym hrdlom, pretože má nižšiu kapacitu než diaľnica. Navyše prechádza niekoľkými obcami, premávka je pomalšia, preto sa doprava výrazne spomaľuje a vzhľadom na mimoriadne množstvo áut sa tvoria kolóny aj bez toho, aby sa na úseku stal nejaký incident,” objasnil dianie Ľuboš Kasala zo Zelenej vlny RTVS. Základom diaľnic je najmä ich rýchlosť, kapacita a bezpečnosť. Podporujú presuny nákladiakov, ktoré sa tak môžu vyhnúť regionálnym cestám a umožňujú šoférom prejsť trasy vyššou rýchlosťou bez spomaľovania. Bežné cesty majú menej prúdov, ktoré nie sú oddelené, čím sa zvyšuje šanca zrážok nielen áut medzi sebou, ale aj so zverou.
„Z pohľadu premávky je teda diaľnica bezpečnejšia a plynulejšia, zatiaľ čo cesta I. triedy je viac zmiešaná, s vyšším počtom konfliktov medzi vozidlami, chodcami a miestnou dopravou. Diaľnice sú určené najmä na rýchly presun, kým cesty I. triedy majú aj obslužnú a regionálnu funkciu. Vzhľadom na absenciu diaľnice v uvedenej lokalite, cesta I/18 musí nahrádzať funkcie diaľnice,” uviedol Kasala.
Keďže diaľnica D1 nie je súvislá a nemá hotový úsek Turany – Hubová (pri Ružomberku), dopravný kolaps sa dokončeným úsekom Lietavská Lúčka – Dubná Skala iba presunul ďalej, na obecné trasy. Diaľnica tak nedokáže zabezpečiť kľúčovú úlohu a teda plynulé spojenie západu s východom.
Dôvodom sú nielen dva tunely a mosty, či mimoúrovňová križovatka, ale aj výstavba v chránenom území Natura 2000. Okrem toho projekt má hodnotu 1,5 miliardy eur.
Cesta, ktorá supluje diaľnicu
„Celkové zlepšenie dopravy je iba v úseku Bratislava – Turany, kde je diaľnica dobudovaná v plnom profile. Z druhej strany je to od Košíc takmer po Ružomberok. Preto práve v tých dvoch úzkych hrdlách vznikajú kolóny,” vysvetlil dopravný analytik Jozef Drahovský. Z dopravného hľadiska sa tak vytvoril úzky lievik na regionálnu trasu, ktorá nápor áut kapacitne nezvláda.
Podľa Kasalu sa množstvo motoristov, ktoré doteraz chodilo cez Žilinu, dostane cez tunel rýchlo práve ku Krpeľanom, respektíve Ružomberku a tam sa nahromadia. „Doteraz tam kolóny nevznikali lebo prejazd popod Strečno bol významnou brzdou, ktorá určovala koľko vozidiel môže prejsť za hodinu,” dodal k situácii analytik Drahovský.
Foto: NDS
Severný ťah Slovenska tak nutne potrebuje realizáciu chýbajúceho úseku pri Turanoch, inak sa situácia na celej D1 nezlepší a funkciu diaľnice bude musieť naďalej riešiť cesta pri Hubovej či Krpeľanoch. Dokončenie je však v nedohľadne, keďže iba príprava projektu trvá dekády a je potrebné pripraviť novú súťaž na zhotoviteľa. Výsledok predošlého tendra Úrad pre verejné obstarávanie zrušil koncom roka 2025.
Úspešný tender trvajúci rok či dva však nie je zásadným míľnikom, po ňom nás totiž čaká ešte niekoľkoročná výstavba. Podľa odhadov by mohlo zhotovenie posledného chýbajúceho úseku diaľnice do Košíc malo trvať okolo siedmich rokov od podpísania zmluvy s úspešným uchádzačom. 13,5 km dlhá trasa Turany – Hubová patrí k technicky najnáročnejším častiam D1.
Stavba nadväzuje na pripravovaný predchádzajúci úsek D1 Turany – Hubová v smere na Martin. Nový úsek diaľnice D1 začína mimoúrovňovou križovatkou Hubová, kde sa obe časti diaľnice napoja na cestu I/18.
„Trasa križuje rieku Váh, vedie severným svahom údolia Váhu a obcou Hrboltová, za ktorou vchádza trasa diaľnice do tunela Čebrať a pred mimoúrovňovou križovatkou Likavka vychádza z tunela. Odtiaľ pokračuje pod hradom Likavka, severným obchvatom obcí Martinček a Lisková a opätovne križuje rieku Váh. Po viac ako pätnásti kilometroch sa nový úsek diaľnice na svojom konci plynule napojí na sprevádzkovaný úsek diaľnice D1 do Prešova,” uzavrela NDS.
Čítajte viac Strategická diaľnica sa mení na fiasko: miliardový tender na D1 padol na pravidlách diaľničiarov. Ráž reaguje: Vrátili sme sa o dva roky dozadu
Na jar nový úsek
NDS tento rok plánuje otvoriť ďalší úsek dlhoočakávanej diaľnice – obchvat Ružomberka (teda úsek D1 Hubová – Ivachnová). Dokončený má byť na jar, súčasťou trasy je tunel Čebrať. „Stavba Liptovskej diaľnice D1 v dĺžke 14,92 kilometra, ktorá vytvorí obchvat mesta Ružomberok, sa po dobudovaní napojí na existujúcu štvorprúdovú diaľnicu smerujúcu do Košíc. Motoristom ušetrí diaľnica, ktorej súčasťou je aj tunel Čebrať, až 16 minút v porovnaní s jazdou po ceste prvej triedy,” vysvetlila NDS.
No podľa Drahovského od toho nemožno čakať zázraky. „Turany – Hubová bude jediné úzke hrdlo na celej diaľnici D1, kde budú z oboch strán vznikať veľmi dlhé zápchy,” predpokladá expert.
Diaľnica D1 vedie od západu na východ Slovenska a je hlavnou trasou medzi Bratislavou a Košicami. Pri výstavbe naráža najmä na hornatý terén severu krajiny, ktorý predlžuje práce pre nečakané geologické problémy. Štát ju však chce mať hotovú do roku 2034.
