Situácia vo výrobe a predaji vajec v strednej a východnej Európe trochu pripomína stav okolo zákazu výroby automobilov so spaľovacími motormi. Jednoducho, možnosti producentov vajec zaostávajú za želaniami niektorých obchodných reťazcov, ktoré podporili ochranárov v ich snahe čím skôr skoncovať s klietkovými chovmi nosníc. Od roku 2018 žiadali hydinárov, aby prerobili klietkové chovy na takzvane alternatívne.
Je tu však jeden podstatný rozdiel, legislatíva EÚ nezakazuje produkciu tzv. klietkových vajec. Sú totiž najlacnejšie, a preto aj najžiadanejšie, a to nielen na Slovensku, ale aj v susednom Česku, Poľsku alebo v Maďarsku. Vo veľkom ich produkuje aj susedná Ukrajina či také Lotyšsko, odkiaľ sa začali dovážať vajcia na Slovensko. Na trhu s vajíčkami sa totiž súťaží najmä cenou.
Na konci tohto roka bude mať Slovensko polovicu fariem, kde prerobili klietky na iný typ chovu – podstielkový či voľnovýbehový. Nie je to jednoduché, povedal podpredseda Únie hydinárov Slovenska Ladislav Birčák. Ročne sa podarí prerobiť len okolo 10 percent chovov. Farmy musia z niečoho žiť a nemôžu totálne odstaviť klietkové chovy.
Foto: Freepik
Alternatívne chovy načrú do peňaženiek
Naplnenie sna o pohodlí sliepok teda ešte nejaký čas potrvá. Nebude to určite do roka a do dňa ani do dvoch či troch. Rozhodujú o tom ekonomické možnosti fariem, dotácie na ich prebudovanie, ale aj kúpyschopnosť obyvateľstva. Kľúčové sú peniaze na prebudovanie fariem. O dotácie súťažia aj iné farmárske aktivity – chovy dojníc, ošípaných a, samozrejme, sú tu aj možnosti štátneho rozpočtu. Ten výraznejšie podporil prestavby fariem nosníc až v tomto roku, čo sa prejavilo aj na zdvojnásobení prírastku prebudovaných fariem.
Do hry vstupujú ľudia, ktorí vajíčka konzumujú, a tí hľadajú predovšetkým cenovo dostupné vajcia. Suverénne najlacnejšie sú tie z klietkových chovov – desiatkové balenie triedy M sa predáva od 2,75 eura po 3,19 eura, nadnárodnými obchodnými reťazcami preferované podstielkové vajcia stoja od 3,29 po 3,99 eura. Najdrahšie sú z voľných výbehov – stoja od 3,89 po 4,49 eura.
Čítajte viac V Nemecku sa šíri vtáčia chrípka, zlikvidovali už 1,5 milióna kusov hydiny
Tesne pred Vianocami sa spotrebitelia nemusia obávať o to, či bude na trhu dosť vajec. Je ich dosť, hoci zo slovenskej produkcie pochádza už len 80 percent, keď 70 percent zabezpečujú komerčné farmy a 10 percent vajíčok pochádza z tzv. samozásobiteľských chovov. Zvyšok prichádza najčastejšie z Česka alebo z niektorej susednej krajiny.
Ceny vajec stúpajú dva razy do roka – raz pred Vianocami a druhý raz pred Veľkou nocou. Spotrebitelia však podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára musia v budúcom roku rátať s tým, že vajíčka zdražejú. Bude za tým uplatňovanie pravidiel biosecurity, teda ochrany zameranej na elimináciu vtáčej chrípky a ďalších chorôb – najmä pseudomoru hydiny, choroby podobnej africkému moru ošípaných.
Pod zdraženie sa však podpíše aj prebudovanie klietkových chovov na tzv. alternatívne. Nejde len prestavbu hál nosníc, ale aj mládok. Okrem toho treba rátať s tým, že výrobné náklady na produkciu vajec z podstielkových a voľnovýbehových chovov sú vyššie, a to pre vyššiu spotrebu krmív, nižšiu produkciu vajec a porastú aj náklady na ľudskú prácu.
Predsavzatia a realita
V súčte to znamená nielen zdraženie výroby vajec, ale reálnym sa stáva zvýšenie dovozu vajec jednak z Európskej únie (EÚ), ale aj z tretích krajín, najmä Ukrajiny. Môže sa to prejaviť znížením miery sebestačnosti vo vajciach až k 75 percentám.
Čítajte viac Ukrajina drví Slovensko exportom. Európu zasypávajú potravinami z lacnej pšenice, hovoria potravinári
Domácu výrobu môžu výrazne stimulovať spotrebitelia. Tí podľa Filipa Kasanu, prezidenta Zväzu obchodu SR, práve pri vajíčkach najviac skúmajú, odkiaľ pochádzajú. Domáce obchodné reťazce zoskupené vo Zväze obchodu SR podpísali s poľnohospodármi memorandum, v ktorom sa zaviazali, že budú až do roku 2030 odoberať všetky druhy vajec, teda aj z klietkových chovov.
„Je to v súlade so stratégiou zväzu podporovať predaj domácich potravín. Ak sa ich má predávať viac, treba poľnohospodárom a potravinárom dopriať aj čas na prebudovanie fariem,“ povedal Filip Kasana. Welfare potraviny vrátane vajec sú podľa Kasanu trendom, ale nie je zasa až taký citeľný v správaní spotrebiteľov, aby cielene nakupovali menej vajec pochádzajúcich z klietkových chovov.
Jedno sú teda predsavzatia a druhé realita, ekonomické možnosti výrobcov aj spotrebiteľov. To, čo sa bude diať na trhu so slepačími vajcami, ukáže až rok 2026. Pokiaľ budú chcieť obchodníci, ktorí presadzujú výlučne predaj alternatívnych vajec, naplniť svoj sľub, budú musieť nakupovať vajcia z dovozu.
V najbližšom okolí Slovenska však nie sú krajiny, ktoré by mali prebytok podstielkových a voľnovýbehových vajec. V roku 2025 v strednej a východnej Európe boli a sú stále totiž v prevahe klietkové chovy – v Poľsku, Maďarsku a Lotyšsku tvorili v septembri tohto roku celé dve tretiny, v Litve dokonca tri štvrtiny.
Čítajte viac Slovenské vajcia sa menia. Z lacného tovaru sa stal produkt, ktorý v sebe nesie slnko aj príbeh farmy
Reálne sa teda budú stále vyrábať vajcia pochádzajúce od sliepok z tzv. obohatených klietok. Slovenskí hydinári sa obávajú, že pri nedostatku ponuky vajec z alternatívnych chovov môžu niektoré zahraničné farmy klietkové vajcia jednoducho preznačiť na podstielkové. Najbližší veľký producent alternatívnych sliepok je vyše tisíc kilometrov vzdialené Holandsko. Táto krajina podobne ako Nemecko však rok čo rok zápasí s vtáčou chrípkou.
Nemci od konca jesene už zlikvidovali 1,5 milióna nosníc. „Voľnovýbehové“ sliepky sa na zimné mesiace uzatvárajú do hál. Reálne by teda nemali byť v predaji voľnovýbehové vajcia, hoci ich vidno na pultoch, poznamenal v tejto súvislosti hydinár Ladislav Birčák.
K situácii na trhu s vajcami po prvom januári 2025 sa vyjadril aj predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. Na margo utlmenia predaja vajec z klietkových chovov uviedol, že ide o individuálne záväzky obchodných sietí, ktoré platia v celej EÚ. „V starých členských krajinách sa utlmil tento predaj už v roku 2023, v nových členských krajinách EÚ dostali hydinári až osem rokov na prerobenie chovov, teda do roku 2025,“ uviedol Krajčovič.
Čítajte viac SNS chce zákaz syntetického mäsa. Navrhuje, aby Slovensko bolo druhá krajina, ktorá ho zakáže
Ďalej zdôraznil, že aj keď v niektorých krajinách nie sú prerobené všetky chovy na minimálne podstielkové, neznamená to, že sa nebudú aj naďalej vajcia predávať na konečnú spotrebu. „Sú určené najmä do ďalšej potravinárskej výroby, či už na výrobu iných potravín alebo na sušenie, výrobu melanží alebo tekutín. Takáto produkcia však na Slovensku chýba, preto je veľmi zlé, že štát za osem rokov nedokázal podporiť hydinárov, aby prerobili dostatočné množstvo chovov, ako to bolo v niektorých iných krajinách EÚ,“ podotkol šéf SAMO.
Krajčovič tiež hovorí, že je na každom obchodníkovi, aby si dohliadol na to, že hydinári nebudú falšovať svoju produkciu. „Pravidelne auditujú svojich subdodávateľov privátnych značiek, preto aj spotrebitelia môžu mať vyššiu dôveru k týmto produktom. Čo sa týka ostatných hydinárov predávajúcich pod vlastnou značkou, tak je otázka na kontrolné orgány, aby vykonávali pravidelnú kontrolu domácich hydinárov a tiež zahraničných distribútorov, že neprichádza k falšovaniu presne tak, ako sa to robí napríklad pri prebaľovaní mäsa alebo iných produktov,“ uzavrel.
