Podľa analýz Národnej banky Slovenska (NBS) a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) je schválený rozpočet na budúci rok s deficitom 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) len malým, približne tretinovým krokom k vyrovnanému hospodáreniu. Slovensko napriek plánovanému najväčšiemu zlepšeniu v eurozóne zostane naďalej krajinou s jedným z najvyšších schodkov v EÚ.
Tvrdé brzdenie ekonomiky
Konsolidačný balík, postavený najmä na zvyšovaní daní a odvodov a na obmedzovaní výdavkov, bude mať v najbližších štyroch rokoch citeľne negatívny vplyv na ekonomiku. Obe inštitúcie sa zhodujú, že najvýraznejší nepriaznivý dopad nastane v roku 2026. RRZ očakáva, že vtedy bude rast ekonomiky približne o 0,36 percentuálneho bodu (p. b.) nižší v porovnaní so scenárom bez konsolidácie. NBS je vo svojom odhade prísnejšia a predpokladá spomalenie rastu až o 0,8 p. b., pričom dosiahnutie rozpočtového cieľa si podľa nej vyžiada ešte dodatočné opatrenia.
Problémom je nevhodná štruktúra opatrení, ktorá podľa RRZ a NBS príliš spolieha na daňovo-odvodové zaťaženie práce a firemné dane, čo je v rozpore s dlhoročnými odporúčaniami. Analytici RRZ hodnotia, že takáto skladba, s príliš vysokou váhou tlmiacich opatrení, spôsobí, že potrvá až 12 rokov, kým sa úroveň HDP priblíži k výkonnosti, ktorú by ekonomika dosiahla bez konsolidačných zásahov. Návrat k pôvodnej rastovej trajektórii bez konsolidácie by mohol nastať už okolo roku 2029, no kumulatívna strata okolo 0,9 % HDP sa vymaže až v druhej polovici nasledujúcej dekády.
Čítajte viac Slováci prídu o stovky eur. Vláda nám poriadne utiahne opasky, šetrenie rodinám zhltne časť výplaty
Dosah na trh práce a domácnosti
Vplyv na trh práce bude podľa RRZ najviac citeľný v roku 2027, no negatívne efekty budú pretrvávať dlhšie. Do roku 2029 môže ekonomika stratiť približne 9,5 tisíca pracovných miest, mzdový rast bude tlmený o jeden percentuálny bod a investičná aktivita firiem oslabí. Najviac pocítia záťaž samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) v dôsledku skracovania odvodových prázdnin a zvyšovania minimálnych odvodov, čo môže časť nízkopríjmových SZČO vytlačiť z trhu. Aj spotreba domácností porastie citeľne pomalšie, keďže ich disponibilné príjmy klesnú v najbližších troch rokoch o tri percentá oproti scenáru bez konsolidácie. Vyššie náklady práce a dane zároveň zasiahnu konkurencieschopnosť a zhoršia exportnú výkonnosť.
Pozitívne efekty a pretrvávajúce riziká
Napriek negatívam je konsolidácia nevyhnutná. Podľa RRZ by bez nej Slovensko, ktoré vstupuje do ozdravovania s vysokým deficitom a rýchlo rastúcim dlhom, čelilo prehlbovaniu rizikovej prirážky, oslabeniu investičnej aktivity a strate konkurencieschopnosti. Pozitívny efekt konsolidácie sa začne prejavovať od roku 2028, a to vďaka postupne klesajúcej rizikovej prirážke pri lacnejšom financovaní dlhu, ktorá prekoná negatívne dopady daňovej záťaže.
Čítajte viac Ficovi sa nepáči podmieňovanie eurofondov dodržiavaním princípov právneho štátu, má výhrady aj k dotáciám pre poľnohospodárstvo
Verejný dlh však zostáva vysoký a NBS varuje, že na očakávanej úrovni 64 % HDP v roku 2028 bude stabilizácia len zdanlivá. Dlhu má pomôcť čerpanie hotovostných rezerv, no čistý dlh bude naďalej dynamicky rásť. Bez ďalších opatrení sa očakáva smerovanie dlhu až k 70 % HDP po roku 2028 a v desaťročnom horizonte dokonca nad 90 % HDP. Na zníženie dlhu pod hranicu 60 % HDP bude potrebná pretrvávajúca konsolidácia aspoň 0,5 % HDP ročne až do roku 2033.
Analytici NBS kritizujú neefektívnosť verejnej správy, kde mzdové úspory vznikajú skôr v dôsledku pomalšieho rastu platov než znižovania historicky najvyššieho počtu zamestnancov. Priestor na trvalé úspory by mohlo priniesť aj efektívnejšie využívanie eurofondov a Plánu obnovy. Kľúčové odporúčanie pre vládu je prejsť od krátkodobých administratívnych opatrení k trvalým zmenám a fiškálnu stratégiu úzko prepojiť s podporou potenciálneho rastu ekonomiky, investíciami do inovácií, digitalizácie a vzdelávania.
