Analýza poradenskej a audítorskej spoločnosti KPMG ukazuje, že v roku 2024 automobilkám klesli tržby o 1,6 percenta. Znamená to, že po silnom raste – v roku 2022 bol na úrovni 18 percent, na ďalší rok to bolo 13,8 percenta – sa odvetvie dostalo do mierneho útlmu.
Pre Slovensko pritom ide o kľúčový sektor – ak sa mu nedarí, pocíti to celá ekonomika. Automobilový priemysel tvorí približne 11 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Vo svete sa o nás hovorí ako o „európskom Detroite", v globálnom meradle totiž vyrábame najviac áut na obyvateľa.
To, ako výrazne hýbe tento sektor našou ekonomikou, ukazujú aj predpovede odborníkov. Podľa analytikov Európskej komisie (EK) sa rast reálneho HDP na Slovensku v tomto roku spomalí na 0,8 percenta. S oživením ekonomiky počítajú až v roku 2027 (rast HDP na 1,4 percenta), po spustení novej automobilky Volvo v Košiciach. Podobný rast o dva roky v tejto súvislosti predikuje aj agentúra Fitch, ktorá nám len nedávno potvrdila rating A- so stabilným výhľadom.
Vývoj rastu tržieb ukazuje, že náš automobilový priemysel v posledných rokoch kopíruje svetové aj európske trendy, no s výraznejšími výkyvmi. Zatiaľ čo svet aj Európska únia (EÚ) zaznamenali počas pandémie prudký pokles, Slovensko sa prepadlo ešte hlbšie.
Čítajte viac Zastaví Čína naše výrobné linky? Geopolitická vojna sa presúva do fabrík, Európa bojuje o ich záchranu
Naopak, keď sa sektor v rokoch 2021 až 2023 zotavoval, slovenské firmy rástli rýchlejšie než ich zahraniční konkurenti – v roku 2022. Tento nadpriemerný rast bol spôsobený najmä dobiehaním oneskorených objednávok a vysokými cenami, ktoré umelo nafúkli tržby.
Ani rok 2025 nie je pre slovenské a európske automobilky práve najlepší. „Automobilový priemysel v Európe prechádza najvýznamnejšími výzvami a zmenami za posledné desaťročia," skonštatoval pre Pravdu hovorca automobilky Kia Tomáš Potoček.
Agentúra Fitch v tomto kontexte pripomenula, že patríme medzi štáty strednej a východnej Európy, ktorých priemysel je výrazne ohrozený clami zo strany USA. Tie sú nastavené na úrovni 15 percent a vzťahujú sa na väčšinu tovarov dovážaných z EÚ cez more. Do Spojených štátov pritom smerujú približne štyri percentá nášho celkového exportu – týka sa to najmä áut.
Kia na vrchole
Automobilky na Slovensku sa však napriek tomu z finančného hľadiska nemajú zle. Napríklad Volkswagen, ktorý u nás zamestnáva viac ako 10-tisíc ľudí, si podľ Finstatu minulý rok zlepšil výsledky a v rebríčku najziskovejších firiem postúpil vyššie (minulý rok bol pre nemeckú automobilu jeden z najúspešnejších – jej tržby sa vyšplhali na 12,5 miliardy eur).
Už v roku 2023 však nemeckú spoločnosť predbehla kórejská Kia. Výrazne zvýšila svoj zisk a vďaka tomu je dnes najziskovejšou automobilkou na Slovensku. Zároveň je aj druhou najziskovejšou firmou, ktorá nepôsobí vo finančníctve – hneď po Slovenských elektrárňach.
V praxi to znamená, že Kia dokáže z každého eura tržieb zarobiť 8,5 centa čistého zisku. Pre porovnanie Volkswagen a automobilka Stellantis (PCA) zarobia menej ako 2,4 centa z každého eura. „V roku 2024 sme vyrobili rekordných 351 270 automobilov (rekord za celú históriu výroby) a tržby dosiahli 8,078 miliardy eur. V roku 2023 sme vyrobili 350 224 automobilov a tržby dosiahli 8,014 miliardy eur," zhrnul Potoček.
Kórejská automobilka zároveň minulý rok zaplatila štátu najviac peňazí na daniach. „Najväčším platiteľom dane bola v roku 2024 žilinská Kia, ktorá zaplatila štátu vyše 226 miliónov eur. Pred dvoma rokmi odviedla len približne štvrtinu danej sumy, necelých 67 miliónov eur. Za zásadným rastom zisku nie je rast tržieb, ktoré sa udržali na takmer rovnakej úrovni ako v minulom roku, ale pokles nákladov – najmä v prípade materiálu a energií,“ povedal analytik Finstatu Martin Lindák.
V rebríčku 10 najväčších platitelov dane sa na treťom mieste umiestnil spomínaný Volkswagen. Automobilka štátu zaplatila na dani z príjmu viac ako 90 miliónov eur. Kia aj Volkswagen pritom dokopy na daniach zaplatili až 36 percent z celého sektora automobilového priemyslu.
Tržby spoločnosti PCA Slovakia, ktorá patrí pod skupinu Stellantis, sa v roku 2024 vyšplhali na vyše dve miliardy eur. Trnavská automobilka pritom minulý rok vyrobila vyše 176-tisíc vozidiel. Podľa hovorcu spoločnosti Michala Niča automobilka minulý rok ukončila transofrmáciu výroby a v roku 2025 plánuje vyrobiť až 325-tisíc áut (to predstavuje nárast o vyše 84 percent).
Veľkú štvroku výrobcov automobilov na Slovensku uzatvára Jaguar Land Rover. Ten mal v minulom roku tržby vo výške viac ako 4,6 miliardy eur. Spoločnosti tento rok spôsobil najväčšie problémy zrejme kybernetický útok z konca augusta, ktorý zastavil aj výrobu áut v Nitre. Brány fabrík sa znova otvorili až na začiatku októbra.
Čítajte viac Krajina je „prestavaná" nabíjačkami, no nemá ich kto používať. Zmení hru vlajková loď z Číny?
Nemecký vplyv
Slovensko sa tak vezie na vlne nepriaznivých trendov v EÚ. Čísla Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA) ukazujú, že do septembra tohto roka sa počet registrácií nových osobných automobilov v únii medziročne zvýšil iba o 0,9 percenta. A napríklad v júni v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nastal výrazný pokles (až – 7,3 percenta).
Export celého segmentu klesol z 38 na 36 miliárd eur a krivka rastu sa po prvý raz po rokoch preklopila do červených čísel. Odborníci z KPMG si však v tejto súvislosti všimli zaujímavý trend. Napriek tomu, že nemecká ekonomika stagnuje, nemalo to zatiaľ negatívny vplyv na náš export.
Náš vývoz do Nemecka v roku 2024 dokonca stúpol o šesť percent. „Do budúcnosti môže byť práve tento faktor jedným z kľúčových rizík pre stabilitu odvetvia, spolu s pretrvávajúcim geopolitickým napätím, vojnou na Ukrajine a neistotou v súvislosti s pripravovanými clami,“ upozornil Karol Balco z audítorskej spoločnosti.
Tu môžeme pocítiť aj nepriamy efekt ciel. Slovensko totiž vyváža nemalý počet áut a dielov do krajín ako Nemecko, ktoré potom výrobky exportujú do USA. Ak by americké clá znížili dopyt po nemeckých autách, automaticky by to zasiahlo aj slovenských dodávateľov a výrobcov.
Čo sa týka celkového exportu, najsilnejšie postavenie v ňom majú práve automobilky. „Produkcia áut zostáva stabilná, ale bez silnejšieho zrýchlenia. Automobilky fungujú v režime opatrnej výroby, najmä s ohľadom na neistý dopyt v Európe a zmeny v modeli objednávok v segmente elektromobilov,“ komentoval nedávno situáciu analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Čínska „hrozba"?
Pre európsky aj slovenský automobilový priemysel predstavuje osobitnú výzvu Čína. Jej výrobcovia dokázali v priebehu pár rokov získať silnú pozíciu na európskom trhu vďaka kombinácii nízkych cien, agresívnej expanzie a technologickej pripravenosti v oblasti elektromobility. To vytvára tlak nielen na ceny a marže tradičných výrobcov, ale aj na celé dodávateľské reťazce vrátane tých slovenských.
Nič zo Stellenatisu v tejto súvislosti upozornil, že rozmach nových značiek z Ázie, spolu so zmenami v legislatíve a v preferenciách zákazníkov vytvára riziko zatvárania fabrík u tradičných európskych výrobcov. „Nevyhnutným predpokladom pre pokračovanie je transformácia celého sektoru s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti," dodal hovorca automobilky.
Podľa správy ACEA za rok 2024 si Čína naďalej upevňuje pozíciu jedného z najvýznamnejších hráčov na európskom automobilovom trhu. Z krajiny dnes do EÚ prichádza najväčší objem nových vozidiel z hľadiska celkovej hodnoty dovozu, pričom na čínsku produkciu pripadá až 17,2 percenta všetkých importovaných áut.
Čítajte aj Nové ceny plynu pre najväčšieho hráča už sú na stole. Tisíce Slovákov bude čakať nepríjemné prekvapenie na účtoch
Tento trend potvrdzuje rýchlu expanziu čínskych značiek v Európe, najmä v segmente elektrických vozidiel, kde profitujú z nízkych výrobných nákladov a masívnej domácej podpory. Pre európske automobilky to znamená rastúci konkurenčný tlak, keďže čínske modely sa čoraz častejšie umiestňujú v cenových kategóriách, ktoré sú pre domácich výrobcov ťažko dosiahnuteľné, a ovplyvňujú tak aj investičné plány a tvorbu cien na celom kontinente.
Rastúce napätie v európskom automobilovom priemysle ešte viac vystupňoval spor okolo spoločnosti Nexperia, významného výrobcu polovodičov, ktorý vlastní čínska skupina Wingtech. Holandská vláda firmu nedávno prevzala pod svoju kontrolu pre obavy o národnú bezpečnosť, čo okamžite vyvolalo reakciu Pekingu. Čína následne obmedzila vývoz čipov a materiálov z fabrík Nexperie, čím zasiahla do európskych dodávateľských reťazcov.
Problémom je, že Nexperia dodáva približne 40 percent základných čipov pre európsky trh – teda súčiastok, bez ktorých sa moderné autá jednoducho nevyrábajú. Ak by ďalšie obmedzenia pokračovali, európske aj slovenské automobilky by mohli čeliť podobnému scenáru ako počas čipovej krízy v roku 2021, keď museli opakovane zastavovať výrobu.
Posledné informácie hovoria, že Peking potvrdil čiastočné obnovenie vývozu čipov, čo prispelo k zmierneniu blokády. Vývoz je však stále blokovaný a výsledok rokovaní Holandska a Číny je zatiaľ v nedohladne.
