Spojené arabské emiráty (SAE) majú premeniť Zimný prístav na staromestskej strane Dunaja, suma investície sa odhaduje na 1,25 miliardy eur. Pôvodne sa mal prístav iba rekonštruovať, kvôli čomu v lete ministerstvo dopravy odkúpilo pozemky za 165 miliónov eur. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) však vnímal potenciál vodnej lokality a už pred rokmi začal pracovať na štúdii pre správne využitie miesta. Tá predpokladá vybudovanie novej štvrte na brehu Dunaja, rešpektujúcu industriálne pamiatky prístavu.
Zimný prístav aj prístav vo Vlčom hrdle sú industriálne pamiatky Bratislavy. Nový projekt štvrte v Zimnom prístave zachová všetky.
Od obnovy preto rezort pod vedením Jozefa Ráža (nom. Smer) upustil, namiesto nej sa priklonil k vzniku novej časti Bratislavy s kompletnou vybavenosťou. Súčasťou nej má byť bývanie so špecifickou atmosférou a vybudovanie maríny pre súkromné lode. Na takto veľký projekt však nemá štát peniaze, už rekonštrukcia by bola vysokým nákladom.
Podpísal preto dohodu zahŕňajúcu dva projekty – premenu Zimného prístavu na bývanie s viacerými funkciami za necelú miliardu a presunutie časti Zimného prístavu do Páleniska. To zhltne zvyšok zdrojov, asi 250 miliónov. Prístav samotný je využívaný na asi 25 percent kapacity, preto je logické že ustúpi novej štvrti. Jeho funkcia zostane zachovaná, plocha sa však vymedzí a využije lepšie.
Zimný prístav nepotrebuje byť nákladným, na to bude miliónový Harbour Park
Výraznou náhradou nákladnej dopravy Zimného prístavu sa má stať projekt Harbour Park od IURIS Group. Bude vo Vlčom hrdle, nižšie po prúde Dunaja, v Ružinove. Ako terminál má prepojiť vodnú, železničnú a cestnú dopravu. Zároveň prenesie priemyselnú zónu od Starého mesta.
Nový mestský prístav má vzniknúť spolu s logistickým zázemím pre tovar aj stroje, no súčasťou budú aj kancelárie, obchody a dokonca aj ubytovanie. Je zaradený ako verejnoprospešná stavba, preto má podporu štátu, pričom Ministerstvo dopravy SR už uzavrelo memorandum o spolupráci na povoleniach a dopravnej infraštruktúre.
Zásadným prínosom parku je posilnenie a najmä prilákanie medzinárodnej dopravy, no rozšíri mesto o služby. Nepôjde však len o nákupy či bývanie, pribudnú aj školské zariadenia.
Prístav bude mať približne 1 290 m dlhú prístavnú plochu pre 22 lodí a 14 žeriavov, priestor na 207 kontajnerov a deväť priestorov pre vodičov. Súčasťou areálu bude osem hál (A–H) pre výrobu a skladovanie, dve administratívne budovy (6 a 11 podlaží), dve ubytovne s 304 izbami a materská škola.
Fungovať by mal od roku 2030, jednotlivé etapy však majú začať už v roku 2027. Stáť by mal odhadom asi 680 miliónov eur, no prístavba napojenia na cestu R7 v tom nie je zarátaná, vyjde na 10 až 12 miliónov eur.
Prístavy spolu zaberajú cez milión m2, no ide o slabo vyplnené územie na tak hodnotnú lokalitu nábrežia. Premena prístavu dáva zmysel a hlavnému mestu bývanie, kancelárie so službami, aj zóna pre vodnú rekreáciu v tejto oblasti chýba. Ide v podstate o brownfield, ktorý nefunguje naplno ani z hľadiska verejných priestorov. Prístup ľudí k Dunaju je ním tiež obmedzený, táto časť mesta je pre obyvateľov odrezaná.
K téme Zimného prístavu sa nedávno vyjadril aj hlavný architekt švédskeho mesta Malmö, ktoré MIB označil ako prístavnú inšpiráciu pre Bratislavu. Finn Williams vidí v jeho plánovanom rozvoji možnosť obohatiť život v meste práve unikátnou štruktúrou Zimného prístavu, v priemyselnej podobe, ktorá sa pri jeho prestavbe zachová. No zároveň si podľa architekta nemôžeme dovoliť (podobne ako vo Švédsku) iba obnoviť jeho pamiatky. Musíme prístav využiť naplno a preniesť ho do súčasnosti pracovaním s existujúcicm priestorom a rešpektovaním jeho stavieb. „Nič sa nemôže zdemolovať, no nič nemôže zostať nedotknuté,” uzavrel.
Nákladnú lodnú dopravy Bratislavy by mal prevziať nový Harbour Park vo Vlčom hrdle, s premyslenou infraštruktúrou aj moderným vybavením.
Prestavbu Zimného prístavu zabezpečí spoločnosť, v ktorej hlavným vlastníkom má byť ministerstvo dopravy a menší podiel pripadne firmám z emirátov. Investorov motivuje tak zisk z postavenia a predaja realít, ako aj prístup k európskej dopravnej siete TEN-T po rieke. Dunaj spája sever s juhom Európy, má výbornú dostupnosť do prístavov vo Viedni a Budapešti. Železnicou je prepojený nákladný aj osobný prístav okrem týchto krajín aj s Českom, ide teda o univerzálny dopravný uzol.
Arabskí partneri tým získajú možnosť prepravovať tovar z Perzského zálivu, pričom zapojenie sa štátu sľubuje formu ochrany pod politickým krytím, teda aj zjednodušenie obchodovania po Európe. Ich projekty tiež nebudú musieť ísť cez verejné obstarávanie, čo skracuje procesy a šetrí financie. Keďže pôjde o štátny podnik, vláda sa dokáže vyhnúť súťaži.
Štát aj mesto by prestavbou prístavu získali pomerne dosť – rozšírila by Bratislave kapacity bytov (no nešlo by o zrovna lacné bývanie, keďže je v centre a pri Dunaji), administratívy, obchodov, zmodernizovala prístav a tým zlepšila obchodovanie po vode. Lodná preprava je všeobecne ekologickejšia, a tiež odľahčuje naše cesty od kamiónov.
Zároveň by projekt mal priniesť priestory pre všetkých, keďže teraz je pohyb po prístave značne limitovaný. Obyvateľstvu by pribudli plochy zelene na trávenie času, vodné športoviská a lepšie priestory nábrežia – rozšírením promenády. K tomu sa pridajú kaviarne, galérie, pláže aj marína – menší prístav pre drobné športové lode. Istý je tak aj prílev daní z nehnuteľností, práca pre stavebný sektor počas výstavby a tiež nové pracovné pozície v kanceláriách priamo vo štvrti.
Nič z toho krajina pre dohodu s SAE nemusí financovať zo svojho. Výzvou ale bude, aby mesto aj štát dokázali udržať kontrolu nad územným plánom a nenechali projekt prerásť do čisto developerského biznisu.
Varovanie pre Slovensko?
Hneď po schválení investície sa vynorili pochybnosti o jej transparentnosti, najmä kvôli obavám pred dohadzovaním spriateleným firmám a tiež preto, že podobné projekty v zahraničí neskončili zrovna úspechom.
Aj u našich susedov investori zo SAE už financujú výstavby nehnuteľností v pôvodných priemyselných zónach, ale aj dopravné zámery ako letiská, prístavy alebo elektrárne. Vplyv ich výstavby však nie je vidno iba pri obchode – formujú podobu týchto európskych miest. Vždy totiž ide o rozsiahle projekty so svetovou architektúrou. Ak sa teda zrealizujú.
Rozvojové aktivity emirátov síce prinášajú veľkolepé sľuby moderných projektov, no takmer všade ich sprevádzajú nekalé praktiky. Napríklad v Srbsku arabský investor odštartoval Belgrade Waterfront, vlajkový projekt Eagle Hills, pred viac ako dekádou. Ide o veľkosťou aj povahou porovnateľný zámer ako je Zimný prístav s hodnotou tri miliardy eur. Ľudia sa pri ňom však sťažovali na búranie budov bez povolení a aj na to, že zabrali stavbou verejný priestor nábreží, či preťažili premávku.
Napriek odporu realizácia pokračuje a investor dokonca získal výnimočné daňové ústupky. Bývanie v ňom tiež nebude cenovo dostupné a podľa Srbov ho poskupujú skôr cudzinci – presne na takto ziskové lokality ale investor cieli.
Ďalší arabský investor – Eagle Hills – inicioval stavbu budapeštianskeho Mini Dubaja, ako ho pre luxusnú povahu a mierku ironicky nazvali obyvatelia. Pod oficiálnym názvom Grand Budapest chcel developer pretvoriť nevyužitú železničnú stanicu mesta na novú mestskú časť. Išlo o tak masívny plán za 12 miliárd eur, že by rozlohou vytvoril mesto v meste.
Investor počítal s 250 až 500 metrovými mrakodrapmi na bývanie, ale aj na kancelárske priestory, no tiež s množstvom parkov na takmer 40 hektároch. Pre porovnanie ide takmer identickú plochu ako má Sad Janka Kráľa v Bratislave. Návrh sa nezaobišiel ani bez zásadných zmien v doprave – rozšíriť sa mala linka metra M1, trasy pre cyklistov, chodníky a cesty nevynímajúc.
Ako sa však dalo čakať, investícia vyvolala silný odpor verejnosti. Miestni obyvatelia, urbanisti aj vedenie Budapešti upozorňovali na narušenie panorámy mesta, extrémne zmenšenie verejného priestoru v prospech komplexu, preťaženie premávky a slabú transparentnosť dohôd s Eagle Hills.
Foto: Slovenská plavba a prístavy - lodná osobná doprava
Primátor Gergely Karácsony projekt dlhodobo odmietal, tvrdil že mesto nad ním nemá kontrolu pre dohodu emirátov s vládou, ktorá obišla vedenie Budapešti. Treba však pripomenúť, že bratislavský primátor Matúš Vallo už potvrdil, že vláda magistrát zapojila do diania okolo Zimného prístavu.
Budapeštiansky starosta sa tiež obával dosahu na infraštruktúru a nezáujmu o predražené bývanie. Podľa neho metropola nepotrebovala lukratívne byty pre vyvolených, ale tie dostupné. Developer narazil práve na extrémnej megalománii projektu a okresaní verejných zón.
V februári 2025 vláda Viktora Orbána potvrdila, že od plánu ustupuje, čím vyhovela nátlaku mesta. To upozorňovalo, že územie na to nie je pripravené. Budapešť získala pozemky, ktoré sa dohody týkali, späť cez podiel štátnej firmy – vplyv krajiny bol tak v spoločnom podniku s emirátmi rovnaký, ako máme my. Mesto si následne poistilo predkupné právo na územie.
Slovenská investícia je značne menšia, a tým pádom aj realistickejšia, no princíp podielu štátu a súkromníka je rovnaký. Odpor verejnosti voči novej výstavbe je u nás tiež podobne výrazný. Zatiaľ nie sú známe firmy, ktoré sa na novej podobe prístavu budú podieľať. No v Maďarsku išlo o tú istú firmu, ktorá má skúsenosti s masívnymi rozvojmi v Abú Zabí, Bejrúte či srbskom Belehrade.
