Bratislavskú rieku obklopujú z oboch strán lukratívne pozemky s panoramatickým výhľadom. Väčšina nábrežia je však už zastavaná, alebo sa v najbližších rokoch vyplní, zostáva iba posledná plocha Nábrežia arm. gen. L. Svobodu medzi River Parkom a Výskumným ústavom vodného hospodárstva.
Škvrna po PKO s rozlohou viac než 26-tisíc m2 sa stala tŕňom v oku mnohých Bratislavčanov. Zbúranie ikonického kultúrneho centra obyvatelia považovali za zlyhanie mesta pri narábaní s hodnotnými pozemkami a architektonickým dedičstvom. Brownfield bývalého PKO zostal po jeho odstránení prázdny takmer desať rokov. Areál vlastní spoločnosť WOAL, ktorá pozostáva z dvoch známych mien – JTRE a Cresco. Druhý spomenutý začal s premenou nábrežia.
Bogel Architects priniesli návrh orientovaný na prírodu, ktorá je v okolí Dunaja silno zastúpená. Tvarom a umiestnením budov chceli komplex otvoriť verejnosti a znova sprístupniť nábrežie ľuďom.
PKO určené na kultúrne podujatia, svojho času hojne navštevované, ustúpilo dvom projektom – jednu časť pozemkov si prevzalo JTRE s projektom River Park II. na východe a druhú, západnú polovicu Cresco s novo predstaveným zámerom Q (pracovný názov bol Waterside).
Posledný diel skladačky
Posledné rozvojové územie tohto brehu Dunaja v západnej polovici vyplnia štyri bytové domy s 256 bytmi rôznych rozmerov, od jednoizbových po päťizbové, ktoré tradične umiestnili na najvyššie podlažia. Domy budú mať osem podlaží, dve z toho budú terasovo ustúpené – teda budú odstupňované od vrchu smerom nadol.
Rovnako budú vyzerať zvyšné dve bytovky, avšak tie dosiahnu deväť podlaží. Parkovanie zabezpečí podzemná garáž s asi 700 miestami. Práve garážou by mal byť projekt Q prepojený s vedľajším zámerom JTRE, River Side II.
„Disponujeme stavebným rozhodnutím. Čakáme na jeho právoplatnosť, ktorá verím, že príde v najbližších dňoch. V budúcom roku plánujeme prípravu územia, čo sú prekládky vody, napojenia a inžinierske siete,” uviedol Krnáč s tým, že na prelome roku 2026 a 2027 začne samotná výstavba projektu. Dokončiť by sa mohol do konca desaťročia.
Vzhľadom na cenu bytov, ktorá začína pri tých najmenších na 350-tisíc eurách, musí projekt ponúknuť viac než len výhľady a bývanie. Doprava bola aj jedným z odvolaní, ktoré projekt postihli. V rámci procesu EIA, schváleným ešte pred piatimi rokmi, ministerstvo životného prostredia žiadalo cyklostojany a aj preverenie, či bude pri projekte možný bus-pruh.
Areál, dekádu obohnaný plotom, bráni v pohybe po nábreží a tým pádom aj využitiu hodnotného územia mesta ľuďmi – to sa má podľa Krnáča zmeniť, a v tom spočíva aj hlavný prínos Q pre Bratislavu. „Ideme revitalizovať celú nábrežnú promenádu, rozširujeme ju smerom k objektom a Vytvárame okolo nich dvory, čím sa zväčší verejný priestor a spolu so susedným zámerom ideme vybudovať Lafranconiho námestie,” dodal.
Park počíta s plochou tritisíc m2, čo je porovnateľné s bratislavským Hlavným námestím. Navrhli ho krajinári z Between Architects. Na vizualizáciách vidno, že nepôjde o bežný zelený areál, ale o koncept s prestrešenými chodníkmi a rôznymi druhmi stromov, či rastlín. Má v ňom byť aj pavilón, v ktorom môže byť kaviareň alebo výstavný priestor. Promenádu tak rozšíria smerom k objektom, nebude iba v pásoch, ale aj medzi bytovkami – tam vznikne druhý, menší parčík.
Bratislavské nábrežie je veľkou spoločenskou témou, citlivo vnímanou, pretože ide o obľúbený priestor na trávenie času väčšiny ľudí. Šéf Cresca sa preto odvolával na to, že ateliér Bogle im ukázal podobné projekty pri rieke v Londýne, ktorá sa aj pri tomto bratislavskom projekte stala základom architektúry. Tá má podporiť pohyb ľudí po nábreží, a pridať zeleň teraz spustnutej ploche.
Foto: Cresco Real Estate
Samotný tvar budov je pomerne špecifický – aj týmto spôsobom sa autori vyrovnali s prítomnosťou vodného toku. „Otočenie objektov kolmo k rieke okrem výhľadov na rieku z každého bytu, umožňuje aj presvetliť všetky interiéry prirodzeným svetlom,“ vysvetlil Bogle s tým, že bytovky majú pôdorys skoseného lichobežníka, čím sa priestor medzi nimi otvára ako zeleni, tak svetlu – zároveň tým vidia všetci z bytov na vodu. Svetlo sa dostáva k budovám a mení sa podľa hodiny, je tak rôznorodé. Bývanie otočením k rieke zároveň odráža vodnú hladinu a násobí zážitok z promenády.
Projekt Q tak stavia na prírodnom prostredí okolia Dunaja a výhľadmi tak na rieku, ako aj na Pečniansky les v Petržalke. Napriek tomu, že pozemok je v priamom centre mesta, okolie bývalého PKO je tiché. Nasmerovaním väčšiny bytov na rieku tiež pomáha zachovať tento fenomén. Bývanie pre vyvolených?
Kvalita bývania sa podľa architekta Iana Bogleho totiž meria tým, ako pokojné a príjemné bývanie v meste vznikne aj tiež tým, ako komplexné služby obsiahne. „Pre nás je kvalita bývania to, ako hodnotne môžete tráviť čas doma a v jeho blízkom okolí,” dodal Krnáč.
Zmyslom je, aby obyvatelia nemuseli chodiť mimo areál, pretože všetko od obchodu, po plaváreň či reštaurácie nájdu doslova pod bytom. „Ľudia si vyberajú byty podľa toho, čo im dom ponúkne, nie je to len o štyroch stenách,” upozornila hlava Cresca.
Čítajte viac Zabudnuté miesta Bratislavy: Od Istrochemu po PKO, pozrite si najväčšie pozemky, ktoré sú stratené príležitosti pre výstavbu
Architekti z londýnskeho ateliéru Bogle Architects navrhli silný základ služieb priamo v projekte. Zabezpečili nadštandardné vybavenie na 800 m2 ako wellness s 15-metrovým bazénom, fitness centrum, aj tzv. family room – priestory pre rodinné oslavy, ktoré si môžu rezidenti rezervovať. Súčasťou bude aj zázemie pre cyklistov, prevádzky v prízemí budov, či co-work, teda zóna pre pracujúcich z domu, kde sa môžu socializovať.
„Myslíme aj na priestor, ktorý bude určený ako sklad pre donášku, a to nielen elektroniku či šatstvo, ale aj na chladené potraviny,” uviedol Ján Krnáč, riaditeľ Cresco Real Estate s tým, že pridali aj miestnosti na umývanie domácich zvierat, ktoré považuje za štandard.
Vzhľadom na lokalitu a nadštandardné vybavenie je tak zjavné, že pôjde o luxusný komplex, na ktorý bežný smrteľník sotva dosiahne. To však nie je na takto dôležitých pozemkoch európskych miest nič nečakané a vedenie Cresca si nemyslí, že by projekt nenašiel záujemcov. Predaj sa ešte ani nespustil, no už evidujú okolo 600 možných kupcov.
Tesným susedom projektu Q bude River Park II., zdieľajú spomínaný spoločný park Lafranconi aj ostatné verejné priestory nábrežia – namiesto pôvodne plánovaného planetária Dunajská kvapka sa ním rozšíri verejný priestor pri Dunaji.
Zvyšok bratislavského nábrežia vyplní päť budov – polyfunkčný dom, dva bytové domy, apartmánový dom a kancelárska budova. Všetky objekty budú prepojené spoločnou trojpodlažnou podzemnou garážou. V polyfunkčnom dome sa počíta s 13 bytmi a 45 apartmánmi, na prízemí vzniknú obchody a reštaurácie. Apartmánový dom bude mať desať podlaží a bude určený na krátkodobý aj dlhodobý prenájom, administratívna budova prinesie 12,5-tisíc m² kancelárií.
Areál doplnia fontána, zeleň a zostane zachovaných sedem pôvodných stromov. Architektúru pripravilo štúdio GFI, ktoré zachovalo koncept vnútorných nádvorí a vyššieho štandardu bývania, no podľa prvých vizualizácií má ísť pomerne jednoduché bytovky.
Cesta k výstavbe trvala dekádu
Firma J&T (dnes JTRE) sa síce dostala k pozemkom, no stavby PKO vlastnilo mesto. Tu developer narazil na odpor verejnosti a neskôr aj nového vedenia mesta, s ktorým sa nevedeli dohodnúť na podobe projektu. Magistrát totiž zakázal prestavbu územia, a teda aj zbúranie PKO.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Ivo Nesrovnal, vtedajší primátor hlavného mesta, sa obával, že ak Bratislava súdy prehrá, bude ju to stáť veľa peňazí aj času. Budovy preto odovzdal WOAL-u a spory sa skončili ich búraním. Developerské duo argumentovalo tým, že PKO je zastarané, nespĺňa požiadavky využitia dnešných nárokov – stalo sa nevhodným pre využitie v ich projektoch.
Kompenzáciou pre mesto za to, že stavby prepustí developerom, malo byť vybudovanie kvalitných vonkajších, ale aj vnútorných priestorov dostupných pre každého. Súčasťou mala byť bibliotéka, ale aj atypické planetárium pod taktovkou JTRE. Od tých sa však nakoniec upustilo, a radnica súhlasila s tým, že firmy obnovia nábrežnú promenádu a planetárium nahradia parkom.
