Po tom, ako oznámilo mesto Stupava plán súkromného investora na veterný park s 11 turbínami, sa rozpútal vytrvalý boj proti jeho postaveniu, ktorý trvá doteraz – hoci projekt ešte ani poriadne nezačal. Štát pritom chce oveľa masívnejší projekt pri Hlohovci. Na výstavbu turbínového parku plánuje použiť množstvo pozemkov zasahujúcich do hraníc 20 obcí v okolí mesta. Deväť z nich má mať vrtule v tesnej blízkosti obývanej zóny. Vlna protestu prišla okamžite, mesto aj dediny sa výrazne ohradili.
Pod názvom Pilotná zóna pre rozvoj veternej energie na západe sa chce združiť prvý park s vrtuľami v obciach Pastuchov, Rišňovce, či Zbehy, ale presná poloha turbín zatiaľ známa nie je. Projekt počíta so 69 turbínami, čo je počet, aký na Slovensku nemá obdobu. Aj výška 267 metrov obyvateľov okolitých dedín vyrušuje. Pre lepšie pochopenie – zatiaľ jediný mrakodrap na Slovensku je o takmer 100 metrov nižší.
Foto: engie-deustchland.de
Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS), ktorá za projektom stojí, však vysvetľuje, že ide len o maximálnu výšku použitú pre posudzovanie vplyvu na životné prostredie (EIA). Skutočné turbíny môžu byť nižšie, dôvodom je použiť čo najviac zaťažujúce parametre.
Výkon celého parku JESS odhaduje na 430 MW, čo je porovnateľné s jedným jadrovým blokom. Životnosť turbín má byť 30 rokov, pričom rezort životného prostredia už projekt zapojil do procesu EIA. Je teda zjavné, že naberá reálne kontúry.
JESS podľa slov hovorkyne Marty Pavlikovej poslala listy starostom miest a obcí hneď ako to bolo možné s oznámením, že niektoré ich pozemky zaradili do zóny pre veterný park, aj že projekt podali na schvaľovanie EIA. Veterný park pri Hlohovci je zatiaľ v počiatočnej fáze – nebolo vydané žiadne konečné stanovisko, dokumentácia sa ešte bude posudzovať a dopĺňať štúdiami.
Čítajte viac Vrtule vysoké 220 metrov. Prvý veterný park by mohol stáť pri diaľnici na Záhorí, investor sľubuje lacnejšie energie
„Zároveň spoločnosť navrhla pracovné stretnutia so starostami dotknutých obcí, kde má byť detailne predstavený projekt, odpovede na otázky a dohodnutý spôsob ďalšej komunikácie s obyvateľmi,” dodala hovorkyňa JESS-u. Poloha podľa jej slov nie je významne strategická, a ak bude spoločnosť proti, zapracujú to do EIA.
Primátor Hlohovca Ivan Baranovič pre Pravdu potvrdil, že sa o parku dozvedel neoficiálne cez mediálny portál a spomínaný list o podaní zámeru dostal až potom. „Mesto považuje takýto spôsob komunikácie a prístupu za neprijateľný, keďže nebolo do procesu prípravy projektu nijako zapojené. Odpor vedenia mesta aj okolitých obcí preto vnímame ako plne oprávnený,” potvrdila hovorkyňa mesta Miroslava Hankoščáková.
Stavebná uzávera bez dát
Starostovia obcí, ktoré už sú známe ako zasiahnuté, riešia stavebnú uzáveru. To sa týka aj katastra Hlohovca vrátane mestskej časti Šulekovo. Mestské zastupiteľstvo otvorilo tému možného zákazu výstavby parku. Starosta obce Pastuchov Daniel Tejkal pre Denník E uviedol, že nerozumie, prečo sa má park stavať v oblasti, ktorá má silné energetické zázemie. Veternú energiu podporuje, no v tej časti krajiny, kde je jej málo a je tam potrebná. Narážal na to, že na západe Slovenska sú dve jadrové elektrárne, zdrojov je tam preto podľa starostu dosť.
„Obyvatelia aj vedenie mesta vyjadrujú obavy zo zásahov do životného prostredia, zvýšeného hluku a ďalších negatívnych vplyvov, ktoré by mohli ohroziť miestnu faunu, flóru a kvalitu života obyvateľov,” pomenovali ďalšie výčitky z mestského úradu v Hlohovci.
JESS tvrdí, že cieľom nie je presadzovať výstavbu za každú cenu, ale pripraviť jasné pravidlá pre rozvoj veternej energie. Ak sa ukáže, že niektoré časti územia nie sú vhodné, budú z posudzovania vylúčené. Spoločnosť, nadpolovičnú väčšinu ktorej vlastní štát, tiež pripomína, že lokalita pri Hlohovci bola vybraná na základe odborných a analytických podkladov, nie komerčného záujmu.
Hoci sa hovorí aj o počte vrtúľ, ani ten nie je finálny, rovnako ako ich výška. Konzultantka pre energetiku z firmy EnergIQube Lucia Liptáková upozornila na to, že práve toto posudzovanie na životné prostredie zamieša karty a finálne určí skutočný potenciál danej lokality, možný počet, výšku aj výkon turbín.
Výhody veternej energie
Vietor je obnoviteľný zdroj energie a podobne ako slnečné žiarenie patrí medzi nevyčerpateľné prírodné zdroje. Elektrina vyrobená z vetra má jedny z najnižších emisií CO2. Veterné elektrárne majú tiež nízke prevádzkové náklady v porovnaní s elektrárňami, ktoré potrebujú na výrobu elektriny palivo (uhlie, ropa, zemný plyn, jadro). Výhody jednoznačne prevažujú, no medzi nevýhody patria závislosť od poveternostných podmienok (ktoré sa dajú predikovať), vizuálny dopad na krajinu a nároky na stabilitu elektrizačnej sústavy.
JESS mala nájsť vhodnú lokalitu pre turbíny pilotných parkov ešte na podnet úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. „Cieľom procesu je odborne overiť potenciál lokality zámeru a pripraviť potrebné podklady pre budúce rozhodovanie štátu a potenciálnych investorov,” uviedla Pavlikova. Spoločnosť rieši iba vypracovanie analýz a podkladov, nebude investorom ani prevádzkovateľom parku.
„Cieľom nie je schváliť alebo zamietnuť projekt, ale objektívne vyhodnotiť možné riziká a prínosy a zároveň umožniť verejnosti zapojiť sa do rozhodovacieho procesu,” uviedla hovorkyňa s tým, že výstup bude verejný.
Turbíny nemôžu byť hocikde
Lokalita veterných parkov sa však vyberá podľa viacerých kritérií daných zákonom a hľadajú sa aj prirodzene veterné územia. Sila a smer vetra sa meria rok, pričom rýchlosť musí mať nad 22 km/h a byť stabilná – teda fúkať pravidelne, nielen počas búrok a výkyvov počasia. Zároveň musí mať plocha dobré napojenie na elektrinu aj prístup pre prepravu veľkých lopatiek turbín, ktoré majú aj 70 metrov.
K tomu sa vyhodnocuje záťaž na prostredie aj obývané zóny. Veterné elektrárne musia byť vzdialené kilometer od domov (zastavaného územia). „Tento parameter zaručuje, že hluk a tieňový efekt zostanú v rámci hygienických limitov,” vysvetlila Pavlikova. Potrebujú sa tiež vyhnúť svahom či podobne náročným terénom.
Skúma sa tiež záťaž na prírodu – tam patrí overenie dosahu na zvieratá, v prípade turbín najmä na vtáky, ďalej na vodné toky, ale aj ako sa zmení vizuálny ráz krajiny. Prípadne či na pozemkoch nie je v budúcnosti plánovaná iná výstavba. Ak je lokalita v blízkosti chráneného územia (napríklad ako NATURA 2000, ktorá je v okolí Hlohovca), projekt väčšinou neprejde. Dosahy na prírodu ale priamo ovplyvňujú, či sa investícia do parku oplatí, takže je nielen v záujme obcí, ale aj investora preveriť ich.
„Je bežné, že kvôli očakávanému negatívnemu vplyvu na obyvateľov, faunu, flóru alebo vizuálny charakter krajiny je návrh prehodnotený a niektoré z turbín vypustené,” vysvetlila konzultantka pre energetiku z firmy EnergIQube Lucia Liptáková. V Stupave podobným spôsobom upozorňujú ornitológovia na hniezdenie vzácnych druhov vtákov, no tam ešte neprebehol ani proces EIA či odsledovanie pobytu vtáctva.
Predstavujú tak moderné veterné turbíny skutočne environmentálnu hrozbu alebo je ich vplyv na život vtákov nízky? Dopad sa musí posudzovať konkrétne pri každej oblasti. Pozorovanie oblastí vhodných pre veterné parky je aj dôvodom, prečo ich výstavba trvá tak dlho.
„Navrhovaná lokalita je monitorovaná, vyhodnocuje sa hniezdenie, migrácia a zimovanie vtákov, migračné koridory, vplyv na hmyz. Rovnako sa monitoruje a vyhodnocuje aj výskyt a potencionálny vplyv na populáciu netopierov,” vymenovala konzultantka z EnergIQube.
Ako príklad možno použiť posudzovanie veterného parku Báb, v ktorom kompetentní navrhli sledovať rok po spustení lietanie a úmrtnosť netopierov. V prípade, že by netopiere hynuli vo väčšom počte, vrtule musia spomaliť tri hodiny po západe slnka v mesiacoch august až október, kedy ich tade prelieta najviac.
„Takýto záväzok bol udelený aj prevádzkovateľovi novej veternej elektrárne Engelhartstetten (11 km vzdušnou čiarou od Devínskej Novej Vsi). Z vedeckého hľadiska teda moderné veterné elektrárne nepredstavujú zásadnú environmentálnu hrozbu, ak sa dodržia odporúčané opatrenia a monitoring,” povedala Liptáková.
Nenávisť voči turbínam ako národný šport
Na Slovensku sa výstavba veterných elektrární stretáva s odporom verejnosti aj samospráv nielen pre obavy o prírodu, ale aj pre množstvo mýtov a dezinformácií. Slováci stále vnímajú veterné turbíny skôr negatívne, hoci v okolí, napríklad v Rakúsku, sú bežnou súčasťou krajiny. Podľa konzultantky pre energetiku sa za posledné dve dekády v krajine nepostavila ani jedna nová elektráreň.
„V prevádzke sú len dva veterné parky na západnom Slovensku. Veterný park Myjava, Ostrý vrch z roku 2004 (čo je ale iba jedna turbína) a veterný park Cerová z roku 2003 (štyri turbíny),” uviedla s tým, že pri vrtuliach panuje množstvo predsudkov. Len málokto na Slovensku mal totiž možnosť vidieť veternú elektráreň či turbíny naživo.
Prečo je na Slovensku problém s výstavbou turbín?
Odpovedá Lucia Liptáková:
Veterná energia predstavuje odklon od zariadení “tradičnej” energetiky. Za ostatných 20 rokov sa v tradovalo úsmevné konštatovanie, že veď na Slovensku nefúka. Veterná mapa ukazuje niečo iné a potenciál pre veternú energiu tu je.
Naše členstvo v Európskej únii nám, minimálne, uložilo záväzok pozrieť sa naňho odborne. Technologický pokrok nastal za ostatných 30 rokov aj v oblasti výroby, výstavby, prevádzky a recyklácie veterných turbín. Slovensko má z tohto pohľadu veľkú výhodu. Dezinformácie, ktoré sa objavujú v éteri, vyberajú účelovo jednotlivé negatívne prípady aj to väčšinou v spojení s 20 až 30 rokov starými turbínami.
„Pôsobí tu obava z neznámeho umocnená aktuálne skutočne intenzívnou dezinformačnou kampaňou. V Rakúsku sú veterné elektrárne bežným zdrojom energie – podobne ako je u nás bežné jadro, ktoré má dlhoročnú tradíciu,” porovnala odborníčka.
Jediné dve veterné elektrárne však zlepšujú rôznorodosť našej energie len minimálne. Nové vrtule však pribudnú podľa toho, aká bude schopnosť investorov, samospráv a najmä štátu postaviť sa k téme racionálne a odborne, nie na základe emócií ľudí.
Foto: TASR/AP
Veterná energia je dôležitá presne pre znižovanie závislosti od nie tak ekologickej jadrovej energie či fosílnych palív. Mala by sa stať súčasťou energetického mixu krajiny, no nedeje sa to a Slovensko nemôže povedať, že by vlastne malo zmiešané zdroje energie.
Systém prirovnala Liptáková ku športu, v ktorom sa snažíme o úspechy v hokeji či futbale ale naša ambícia mať zelené zdroje pokrivkáva. „Využívanie vetra navyše znižuje závislosť od dovozu palív, ktoré potrebujú iné typy elektrární (uhlie, zemný plyn, ropa, jadro). Slovensko je aktuálne na chvoste rebríčka pri hodnotení krajín z pohľadu podielu obnoviteľných zdrojov energie,” pripomenula.
Politici však často využívajú odpor voči veterným parkom ako nástroj na získanie voličov bránením prírody. Tá však vo väčšine prípadov ohrozená nie je, snažia sa tak o vyvolanie obáv, čo potvrdila aj Liptáková. Paradoxne tým škodia práve prírode – bránia rozvoju zelených zdrojov energie, ktoré ju môžu chrániť.
